Celonárodný poklad, legenda, fenomén. Zdeněk Svěrák sa ako skvelý herec, scenárista, textár, spisovateľ a otec fiktívneho Járu Cimrmana stal súčasťou života viacerých generácií fanúšikov.
Široké masy obdivovateľov si na svoju stranu získal najmä vďaka láskavému humoru.
„Humor je kvalita, ktorú tento národ má, a tým rieši svoje komplexy, svoje nešťastia, svoju bezmocnosť. Mnohokrát ho zachránil, a preto by sme si ho mali vážiť,“ tvrdí muž disponujúci neopakovateľným čarom osobnosti.
Jeho najväčšou devízou sa stala snaha ukazovať obrovskú bohatosť českého jazyka. Nenapodobiteľný je v slovných hračkách, dvojzmysloch a prirovnaniach vystihujúcich českú náturu.
„Chcem, aby tu po mne ostali dobré filmy, hry alebo texty, ktoré pekne pracujú s češtinou a dajú ľuďom radosť. A dojmú ich, čo mi kritici vyčítajú. Ja si však myslím, že je to zdravý cit. Rovnako ako zábava. Tú by som chcel šíriť. To je stále moja najvyššia méta.“
Jeho tvorba je balzamom na dušu
Napriek kritikom teda zásadne ostáva láskavý, úsmevný a hravý a nič na tom nedokázali zmeniť ani výčitky jeho syna Honzu, aby pritvrdil a začal konečne písať aj záporné postavy.
„Nemôžem sa nútiť do nejakých drám, keď sa im v živote vyhýbam. A možno, že je viac takýchto ľudí, ktorým to konvenuje a pre ktorých je to balzam na dušu. Napríklad, keď som písal Vesničku střediskovú, tak som stál pred otázkou, či Otíka necháme na sídlisku, alebo si preňho príde kamarát. Pýtal som sa nebožtíka režiséra Svitáčka a on povedal: No a čo by si tým dokázal, keby si ho tam chudáka nechal? Ľudia prídu do kina, každý má starosti, choroby, nešťastné lásky a v kine hľadá sprchu a ty mu dáš ďalšiu ranu? Tak som uznal, že je to pravda. Preto tie moje happyendy. Pretože v živote máme dosť zlých koncov,“ prezradil autor množstva scenárov ku kultovým filmom, ktorý aktuálne jubileum nemienil prehnane oslavovať.
„Nie som oslavovací typ, tie zástupy gratulantov a prianí veľa zdravia a nech žiješ do sto rokov... Čo majú tí chudáci stále hovoriť? To naozaj nemusím.“
Zlatý fond kinematografie
Chceli by ste vedieť, v čom tkvie tajomstvo jeho úspechu? „Dívam sa na svet očami malého chlapca,“ konštatuje Svěrák, ktorého takmer všetky filmy patria do Zlatého fondu českej kinematografie a hlášky zľudoveli.
„Všetko, čo som kedy písal, som písal z jediného dôvodu. Aby bolo veselšie. A neskôr sa do toho primiešala aj štipka súcitu a dojemnosti,“ prezradil pre lidovky.cz majster písaného slova, ktorý tvoril v divadle neoddeliteľnú dvojicu so zosnulým Ladislavom Smoljakom.
Spolu napísali filmy ako Vrchní prchni či Kulový blesk. Oldřich Lipský potom realizoval scenáre filmov Jáchyme, hoď ho do stroje, Marečku, podejte mi pero a Traja veteráni. Jiří Menzel stál ako režisér za úspešnou snímkou Vesničko má středisková.
Po revolúcii sa stal jeho dvorným režisérom syn Honza a ako sa ukázalo, nebolo to zlé rozhodnutie. Snímka Kolja získala v roku 1996 Oscara a Vratné lahve si vybojovali v roku 2006 Českého leva za scenár.
Jediní na svete
Zdeněk Svěrák dosiahol úspechy, o akých sa bežným smrteľníkom môže len snívať. Jeho „Vesničku“ videlo v kinách 4 a pol milióna divákov.
Z jeho prvej poviedkovej knižky Povídky sa predalo neuveriteľných 113-tisíc výtlačkov.
Imaginárny Jára Cimrman a s ním aj „jeho“ divadlo sa tohto roku dožije päťdesiatky, hoci mu pôvodne kritici dávali šancu na úspech v období maximálne sedem rokov.
„Ja sa veľmi v svetovom divadelníctve nevyznám. Viem, že sme rekordmanmi v tom, že hráme skoro v rovnakom zložení toľko rokov rovnaký repertoár. Sú na svete divadlá, ktoré napríklad titul Pasca na myši uvádzajú už šesťdesiat rokov, ale stále s inými hercami. My však ostávame. A to, aby malo divadlo 15 kusov v repertoári a stále ich točilo a boli staré pol storočia, tak to veru nie, to sme myslím asi jediní.“
Hlavne estetická hodnota
Úspech Cimrmana vysvetlil v knihe Dany Čermákovej Fenomén Zdeněk Svěrák slovami: „Naozajstní velikáni sú nemerateľní, ale Cimrman je humor, istota. Možno ľudia dali prednosť tejto istote, ktorá im už toľkokrát pomohla vydržať rôzne politické a veľmocenské tlaky. V hľadisku bol samozrejme prítomný i pocit spiklenectva a radosť, že sme to videli, než to zakážu. Divák vychovaný čítať medzi riadkami a počuť nevyslovené si určite politizoval aj to, čo tak myslené nebolo. Ale skutočnosť, že sa komédie z totalitných čias dajú hrať bez zmeny aj dnes a publikum ich živo prijíma, je dôkazom, že mali a majú predovšetkým hodnotu estetickú.“
Túžba zabávať a láska k písanému slovu v oslávencovi rástli už od detstva. Jeho čas nastal v táboroch, keď sa zhaslo a nastal čas na vtipy. Odmalička tiež vedel, že sa túži stať spisovateľom.
„Chcel som sa stať spisovateľom, tak som si povedal, že keď budeš učiteľom češtiny, naučíš sa za prvé pravopis a za druhé zistíš, čo už bolo napísané, aby si nenosil drevo do lesa,“ prezradil pred časom.
Omladne o dvadsať rokov
Na škole sa zoznámil s Miloňom Čepelkom, ktorý ho pritiahol k rozhlasu a stretol tam i Smoljaka. Práve tu sa zoznámil aj so svojou životnou láskou.
V rozhlase si vypestoval umenie živého dialógu a schopnosť vtipnej pointy, ktorá jeho tvorbe nechýba, vraj zdedil po oteckovi.
Ak sa neviete dočkať nového filmu z jeho dielne, je tu dobrá správa. V lete začne podľa jeho knihy Po strništi bos jeho syn točiť rovnomenný príbeh z rodinnej histórie. Samotný Zdeněk Svěrák si v ňom aj zahrá, hoci sa dlho zdalo, že sa tak nestane.
„Nebola tam pre mňa rola. Honza navrhoval, aby som si zahral svojho dedka, ale to sa mi nechcelo. Bol tvrdý a neústupný a to by mi asi diváci neuverili,“ naznačil na videočete portálu idnes.cz.
„A tak sme vymysleli, že 'zabijeme' učiteľku a namiesto nej sme pripísali riaditeľa školy, ktorého si zahrám. Asi sa budem musieť čiastočne oholiť, nechám si len takú tú tyršovskú briadku a pridajú mi vlasy. Takže ma omladia na nejakých šesťdesiat rokov,“ zasmial sa jubilant.
Najznámejšie scenáre Z. Svěráka:
Vrchní, prchni!
Vesničko má středisková
Obecná škola
Kolja
Tmavomodrý svět
Vratné lahve
Spoločné scenáre s Ladislavom Smoljakom:
Jáchyme, hoď ho do stroje
Na samotě u lesa
Marečku, podejte mi pero!
Kulový blesk
Trhák
Jára Cimrman ležící, spící
Nejistá sezóna
nit
Autor: Spracovala Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
