Druhý stupeň ohrozenia, ktorý po bruselských atentátoch vyhlásili Fico & Kaliňák, je odpudivá ukážka populizmu a ťaženia politického profitu z látky, s ktorou by mali politici nakladať so zvýšenou zodpovednosťou. Znepokojovanie a radikalizácia spoločnosti - k čomu šírenie pocitu ohrozenia vedie - vždy boli a sú cestou do pekiel. Tam a nikam inam, o tom hovoria romány celé moderné dejiny.
Bezpečnostné riziko(á) na SR sa masakrou v Belgicku ani o milimeter nezvýšilo. Je presne také ako pred džihádistickým útokom na bruselské metro a letisko, teda zanedbateľné až takmer nulové, keďže - mimo iného - aj tieto atentáty podčiarkli, že islamisti útočia v prostredí, kde sú „doma", čiže majú vlastnú „infraštruktúru".
To znamená siete príbuzných a známych - zväčša z kriminálneho prostredia - a bytov, kde sa môžu ukrývať a svoje akcie pripravovať.
Na Slovensku také zázemie nemajú a zrejme ešte dlho-predlho nebudú mať, pričom predstava, že sa prídu „na otočku" - či na samovraždu - odpáliť na Slovensko, je mimo reality.
Nemá z ich pohľadu žiaduci efekt, pointu; objektom ich nenávisti nie je štát či oblasť, kde nikdy neboli, ale ciele, ktoré dobre poznajú a majú symbolický význam (Brusel, zastávka metra pred EP a EK).
Tým nie je povedané, že na Slovensku sa čosi tak hrôzostrašného ako islamistický útok, nemôže stať.
Len toľko, že pravdepodobnosť je taká minimálna, že zvyšovať stupne ohrozenia - vrátane teatrálneho zmnoženia policajtov v uliciach - je cynická manipulácia s národom.
Presne tak, ako spájanie terorizmu s migráciou.
Nedá sa iste vylúčiť - ako sa stalo v novembri v Paríži - že medzi atentátnikmi bude aj „cestovateľ" s falošným sýrskym pasom, ktorý prišiel do EÚ utečeneckou trasou.
Absolútna väčšina páchateľov a organizátorov v pozadí je však z Európy, tu narodení moslimovia druhej či tretej generácie, alebo konvertiti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
