Futbalisti Tatrana Prešov rozhodli o svojom víťazstve v stretnutí so Spišskou Novou Vsou v čase, keď už prítomnými lomcovali pochybností, či sa im to ešte vôbec podarí.
PREŠOV. V súboji Prešova so Spišskou Novou Vsou odpovedal na presný zásah domáceho Katonu ešte do prestávky hosťujúci Boroš.
Po zmene strán mali zeleno-bieli loptu oveľa častejšie na kopačkách, hralo sa prakticky len na polovici súpera, ale cez defenzívny val hostí sa Prešovčania ťažko presadzovali.
A keď sa im to už podarilo, pokusy Katonu a Hadžiča zastavila žrď. Rovnakí dvaja hráči mali na svedomí aj ďalšiu tutovku.
Po jednej z minima rýchlych akcií, ktorými sa Tatranu podarilo dostať za chrbát Spišiakov volil Katona síce konštruktívnu, ale vzhľadom na výhodnosť pozície aj trocha zbytočnú prihrávku na bosnianskeho spoluhráča, ktorému vracajúci obranca v sklze v poslednej chvíli zabránil skórovať do opustenej brány.
Rozhodnutie tak prišlo až v úplnom závere. Dve minúty pred koncom nariadenú penaltu chladnokrvne premenil navrátilec Viliam Macko a v hodine dvanástej zariadil domácim tri body.
Hodnotenie zápasu
Hostia sa síce po väčšinu zápasu bránili, napriek tomu boli blízko bodu.
„Po kľúčovom súboji s Rimavskou Sobotou sme vedeli, že v Prešove nastúpime proti kvalitnému tímu. Chceli sme využiť to, že pod väčším tlakom bol súper a dlho sa nám to aj darilo. Domáci mali hru v rukách, ale cez našu pozornú obranu sa presadzovali veľmi ťažko. Mrzí ma, že o osude zápasu napokon rozhodla situácia, ktorá na futbalové ihriská nepatrí. Tatran to nepotrebuje, má veľmi dobré mužstvo a do konca zápasu ešte zostávalo niekoľko minút. V poslednej minúte sme mohli opäť vyrovnať, nechýbalo veľa. Verím, že Prešov bude aj v nadstavbe miešať karty v boji o postup. Ako správny lokálpatriot budem fandiť východniarom,“ zneli slová Branislava Ondáša, trénera Spišskej Novej Vsi.
„Očakávali sme, že to nebude jednoduchý zápas. Ak nedáme rýchle góly, súper stále cíti svoju šancu. Tentoraz to rozhodne nebol náš deň. Po úvodných vysokých jarných víťazstvách nás mnohí pasovali do roly favorita, pritom to bol len začiatok. Hráčom snahu uprieť nemožno, mali sme dostatok šancí, trafili sme dvakrát žrď, viackrát sa vyznamenal súperov brankár. S plynúcim časom sme sa prispôsobili hre súpera. Keď sme predvádzali tú našu, dokázali sme súpera zatlačiť. Som rád, že sme aj napriek tomu vyhrali. Treba si ceniť takéto zápasy, v ktorých vyhráte, hoci vám hra nejde úplne podľa predstáv. Na druhej strane, v dlhodobej súťaži je to prirodzený jav, že nie každý zápas odohráte tak, ako si predstavujete,“ nadviazal na slová protivníka domáci kormidelník Stanislav Varga.
Pohľady na základnú časť
Vzájomným súbojom týchto celkov sa skončila základná časť druhej najvyššej súťaže. Prešov v nej skončil druhý, Spišská Nová Ves deviata.
Kým Šarišania si v ďalšom priebehu sezóny zahrajú v skupine o postup medzi slovenskú elitu, ich sobotňajší súper bude bojovať o uchovanie druholigovej miestenky.
„Naším hlavným predsezónnym cieľom bola záchrana v súťaži. Tú stále ešte nemáme istú. Odohrali sme kvalitné i menej kvalitné stretnutia, ale vo viacerých z nich sme ukázali, že môžeme súperiť aj s tímami v druhej lige. Urobíme všetko pre to, aby sme v nej účinkovali aj budúci rok,“ tvrdil Ondáš.
„S doterajšími výkonmi môžeme byť vcelku spokojní. Výnimkou je azda len zápas v Haniske, ktorý sme si prehrali prakticky sami. Na komplexnejšie hodnotenia je ale ešte priskoro,“ stručne poznamenal Varga.
Macko si zvyká na defenzívnejší štýl
Rozhodnutie priniesol až záver stretnutia. Po jednej z prešovských striel a následnej trme-vrme ukázal hlavný rozhodca na penaltový biely bod.
Loptu si vzal Viliam Macko, najskúsenejší hráč na trávniku, a presnou strelou rozhodol o osude zápasu.
„Určení sme boli dvaja, Paťo Jacko a ja. Zobral som to na seba a vyšlo to.“
Pre spôsob realizácie sa rozhodol až tesne pred samotným kopom. „Zvyknem čakať do poslednej chvíle. Najprv som to chcel zahrať 'panenkovsky', ale nakoniec som zvolil prudkú strelu k žrdi.“
Tréner Varga mu v zápase zveril post, na ktorom sa cíti najlepšie. Nastúpil na pozícii za útočníkom, jeho úlohou bolo najmä rozdávať presne prihrávky spoluhráčom.
„Keďže v prehustenej obrane súpera nebol dostatok voľného priestoru, snažil som sa chodiť po lopty aj hlbšie do stredu poľa. Išli sme za víťazstvom do poslednej chvíle a nakoniec sme to zvládli.“
Odchovanec Tatrana sa do domáceho prostredia vrátil po vyše troch rokoch, počas ktorých okúsil exotické angažmány v Thajsku a na Maldivách. Zvýšenú nervozitu ale nepociťoval.
„Naopak, na zápas som sa tešil. Trocha ma sklamalo počasie, nemám rád, keď prší. Snažil som sa ale týmto podmienkam prispôsobiť a čo najviac pomôcť tímu.“
Bol to jeho druhý zápas po návrate domov a na štýl hry na tunajších ihriskách si musí opätovne privyknúť.
„Je to iné. V zahraničí sa hrá otvorenejší futbal, rodí sa tam viac šancí. Tu sa viac bráni. Aj Spišská Nová Ves čakala vzadu s ôsmimi hráčmi a hrala vyslovene na brejky. Ťažko sa potom presadzuje,“ priblížil Macko najväčší rozdiel medzi predchádzajúcim a súčasným pôsobiskom.
„Súper má tiež šikovných hráčov, v tomto zápase sa ale zameral vyslovene na defenzívu a to sa potom ťažko hrá aj väčším mužstvám, ako sme momentálne my. Šance sme si aj napriek tomu vypracovať dokázali, len sme ich nepremieňali.“
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 12/2016, v predaji od 29. 3. do 4. 4.
