Niektoré sú podobné tým našim, iné by sme dokonca vôbec nespájali s týmto sviatkom. Nazrime do bližších i na tisíce míľ vzdialených krajín, aby sme sa dozvedeli, ako v nich vyzerajú oslavy Veľkej noci.

Nórsko

Asi najnezvyčajnejšie veľkonočné sviatky majú v Nórsku. Tam totiž okrem maľovania vajíčok riešia obyvatelia vraždy. Tamojšie televízie cez sviatky vysielajú najmä kriminálne a detektívne filmy a seriály a ten istý trend nasleduje aj tlač. Nóri počas sviatkov nadšene hádajú, kto je vrah. Mimoriadne obľúbený seriál je Poirot od Agathy Christie.

Hercule Poirot. V Nórsku tvorí program veľkonočných osláv. Foto: archív

Kanada

V Kanade majú pravdepodobne najväčšie veľkonočné vajce na svete. Je v mestečku Vergeville v Alberte. Bolo postavené k stému výročiu Kráľovskej jazdnej horskej polície, volá sa Pysanka a je zdobené prírodnými symbolmi. Názov pochádza z ukrajinského jazyka a dekorácie na ňom sú urobené tradičnou ukrajinskou technikou s použitím vosku. Vajíčko je 9 metrov dlhé a váži 2,5 tony.

Kraslica v kanadskom meste Vergeville. Meria 9 metrov a váži 2,5 tony. Foto: archív

Dánsko

Dánsko sa môže pochváliť jednou špecifickou tradíciou - posielaním prekáračkových listov. Deti ich píšu už niekoľko týždňov pred sviatkami a potom ich pošlú vybranej osobe, väčšinou kamarátovi. Listy sú anonymné, zároveň je však na nich podpis tvorený takým počtom bodiek, ktoré zodpovedajú počtu hlások v mene odosielateľa. Do listov sa vkladajú snežienky, symbol jari.

Brazília

V Brazílii pália Judáša, ktorého symbolizujú slamené strašiaky. Najskôr ako zradcov ich symbolicky prepichnú, mlátia ich v snahe vytrieskať 30 strieborných a potom figuríny zapália.

Írsko

V Írsku je Veľká noc obdobím pôstu a modlitieb. Tradičné veľkonočné jedlo je tam pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Vajíčka znesené na Veľký piatok sa označujú krížikom a každý Ír zje jedno takéto vajce vo Veľkonočnú nedeľu. Ďalší zvyk je kotúľanie vajíčok. Úlohou každého súťažiaceho je pomocou bambusového kolíka dokotúľať vajce po trávniku alebo z kopca čo najrýchlejšie do cieľa.

USA

V Spojených štátoch sa veľkonočné sviatky z náboženského hľadiska príliš neoslavujú. Rodiny sa zvyknú iba veseliť a zdobiť vajcia, ktoré rodičia v sobotu ukryjú a v nedeľu ráno ich deti hľadajú. Víťaz musí nazbierať do košíka najviac vajíčok. Za odmenu dostane košík plný čokolády a hračiek. Aj v USA sa udomácnila tradícia kotúľania vajíčok.

Rusko

Veľká noc v Rusku sa slávi inokedy ako vo zvyšku Európy. Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti. Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý sa začína, len čo sa skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody. Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance - bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Medzi ruské tradície patrí predovšetkým farbenie a zdobenie vajíčok, chýba však klasická šibačka.

Španielsko

Španieli Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Počas týchto dní sa v centrách miest zastaví hromadná doprava a ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli pouličné predstavenia so stredovekými motívmi. V španielskych mestách vidieť procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavný motív celého sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti. Krčmy, vinárne i reštaurácie sú plné ľudí, kde sa schádzajú s priateľmi či známymi.

India

V Indii majú sviatok Holi, ktorý by sa dal prirovnať k sviatkom Veľkej noci. Býva koncom marca, keď sa končí zima, teda je to aj oslava príchodu jari. Je to sviatok farieb. Ľudia sa oblievajú farebnou vodou, hádžu na seba farebné prášky, maľujú si nimi navzájom tváre, tancujú, darujú si sladkosti - väčšinou v rámci rodín a jednoducho sa tešia. Deň pred samotným Holi sa pália ohne, čo symbolizuje upálenie démona Holika (je ženského rodu), čiže niečo ako pálenie Moreny na Slovensku.

Sviatok Holi v Indii. Ľudia sa na ulici ohadzujú farebnými práškami. Foto: archív

Filipíny

Táto krajina je známa tým, že niekoľko Filipíncov sa, ako každoročne na Veľký piatok, nechá ukrižovať potom, ako ich ďalší bičujú až do krvi, aby si tak tradične pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista. Katolícka cirkev neschvaľuje tento každoročný rituál. Ako však uviedla, nedokáže zabrániť obyvateľom Filipín, najväčšej rímskokatolíckej krajiny v Ázii, aby sa nechali dobrovoľne ukrižovať alebo bičovať.

Sviatok ukrižovania sa začína na Kvetnú nedeľu, keď veľkým sprievodom žehná kňaz palmovým listom na pamiatku triumfálneho vstupu Ježiša do Jeruzalema. Počas celého týždňa množstvo ľudí smeruje do mesta San Pedro Cutud, kde slávnosť vrcholí samotným ukrižovaním. Desiatky ľudí, ktorí majú prehodené cez hlavy čiernu kapucňu, smerujú k tomuto miestu a cestou sa sami bičujú. Ako posledný ide sprievod s prezlečenými rímskymi vojakmi na koňoch, muži nesúci kríž, ktorých vojaci postrkujú a bičujú a keď dorazia na určené miesto, pred všetkými zástupmi a davmi ľudí ich ukrižujú.

Počas festivalu ukrižovania hrá úlohu Krista aj miestny obyvateľ Ruben Inaje (55), ktorý sa dal na kríž pribiť už dvadsaťdeväťkrát. Inaje v polovici 80. rokov prežil pád z 3. poschodia. Jeho rany po ukrižovaní sa úplne zahoja asi po piatich mesiacoch. Tento rok sa nechá pribiť jubilejný 30. raz.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.