Zostávajú verní tradíciám, alebo podľahli moderným trendom?
Rektor TU: Cvikla a chren, to je moje
Stanislav Kmeť, rektor Technickej univerzity v Košiciach, trávi sviatky Veľkej noci väčšinou doma v rodinnom kruhu. Niekedy využije štyri dni voľna aj na odbornú, resp. vedeckú prácu. „Ak vycestujem, tak najčastejšie do Vysokých Tatier. Chodievam šibať a oblievať, ale iba v priestoroch nášho bytu, a to manželku a dcéru. Väčšinou je to spojené s ich budíčkom.“ Na slávnostnom stole má rád všetko, ale vždy sa teší hlavne na cviklu s chrenom.
Krásne spomienky má aj na Veľkú noc z mladosti, keď chodil s ostatnými oblievať spolužiačky. „Začali sme ráno na terajšej Hlavnej ulici, postupne pokračovali vytypovanou trasou a končili v poobedňajších hodinách na Terase, keď sa už začínalo prejavovať spektrum 'aplikovaných nápojov', ktoré bolo priamo úmerné dĺžke prejdenej trasy a frekvencii návštev. Nieslo sa to vo veľmi humornom duchu vtipných improvizácií, ktoré umocňovali dobrú náladu a v tom čase skoro bezstarostnú pohodu.“
Vlado Voštinár
Najveselšie spomienky na Veľkú noc sa Vladovi Voštinárovi spájajú s časmi, keď ako chlapec chodieval na šibačku so svojím otcom. „Navštevovali sme dievčatá v našom paneláku a v rodine, ja som dostával kraslice a otec 'štamprlíček '. Po niekoľkých takýchto prípitkoch bol môj otec veľmi vtipný a naše návraty domov vždy stáli za to,“ zaspomínal si moderátor.
Aj jemu sa však pritrafilo, že sa mu zo šibačkovej odmeny motala hlava. Ale bol v tom nevinne. „Bolo to z vajíčok plnených likérom a tie mi celkom chutili. Mamu som potom doma presviedčal, že to mám fakt z kraslíc. Ale pointa šibania boli obyčajne peniaze,“ priznal Vlado s úsmevom.
Skúsený televízny profík prezradil, že Veľkú noc má aj dnes úprimne rád, hoci už šibať nechodieva. „Ale posedenie s rodinou a kamarátmi pri údenom a vajcovom likéri má atmosféru iba počas Veľkej noci. Počas týchto dní sme zvyčajne 'v teréne' a pomaly sa stáva tradíciou opekanie jahňaťa. Teším sa na ne aj tento rok, tak si tie sviatky užívajte aj vy,“ odkázal.
Milan „Junior“ Zimnýkoval
Veľká noc na „vychodňarsky“ spôsob bola vždy poriadna divočina. A presne v tom duchu si ju užil aj východniar Junior. „Moje spomienky na Veľkú noc sa rozdeľujú na obdobie pred FS Zemplín a na oblievačky so súborom,“ objasnil nám. V detstve zvyčajne sviatkovali v Snine u babky, ktorá s ním navštívila všetkých susedov a rodinu. A keď sa stal členom folklórneho súboru, to už bolo profi oblievanie. „Prvý rok som si dovolil hazard a nešoféroval som. To bola chyba a už som ju nikdy nezopakoval,“ priznal so smiechom. Michalovskí folkloristi totiž mali každoročne zoznam 23-25 dievčat aj s logistickým plánom. „U Bertičových káva, u Petrových roláda, u Hlavatých zmrzlinky... Všade katastrofa a spúšť. Raz sme vybrali dvere zo zárubne. Druhýkrát nás rodina našla na dvore voziť sa na fúriku. Boli v kostole a písali im susedia, že na dvore majú zlodejov,“ vyťahuje Junior jeden lepší zážitok ako druhý.
V súčasnosti je už Juniorova Veľká noc oveľa pokojnejšia a jeho manželka a dcérka sa nemusia obávať vedier plných vody. „Teraz je to o komforte mojich žien. Aby to bolo pre ne OK. Minulý rok sme boli na Liptove. Prišli k nám do chalúpky folkloristi, spievali, hrali, tancovali. Veľmi slušne sa opýtali, či moje dievky môžu okúpať, alebo vyšibať. A bolo to pekné. Tohto roku budeme mimo domu opäť. Teším sa na Veľkú noc na hrudku - sladkú, slanú, pasku a špeciálny chren. Plače celá rodina. Je to taký babkin recept, prečisťuje dutiny,“ dodal s úsmevom.
Jaroslav Penc
Predstaviteľ sudcu Richtera z jojkárskej Súdnej siene má manželku Košičanku a tá do Bratislavy už pred rokmi preniesla typické východniarske veľkonočné menu. „Manželka vždy upečie syrek – to znamená mleté údené aj neúdené mäso, veľa vajec, pečivo, koreniny, upečie to v rúre a jedávame to k šunke namiesto chleba,“ opísal Jaroslav Penc prípravu obľúbenej veľkonočnej dobroty.
V minulosti s rodinou často cestoval na sviatky do Košíc, no keď ich dve dcéry začali navštevovať kúpači, zostávali doma a on robil „dozor“. Teraz už jeho sviatky pokročili do ďalšieho levelu. „Chodievam so svatom - svokrom dcéry Mirky a už aj s naším vnúčikom Mathiaskom po rodine a známych a tešíme sa na beztrestnú možnosť fyzickej 'inzultácie' žien primeraným nástrojom (korbáč) a na nadávanie, keď ich pooblievame vodou,“ priam sudcovským štýlom popísal veľkonočnú tradíciu.
A hoci na obrazovke pôsobí serióznym dojmom muža v talári, predsa len nám prezradil svoju slabosť, ktorú by o ňom nikto nepredpokladal. „Koláče na Veľkú noc, samozrejme, nekupujeme, všetko je vlastná (manželkina) výroba, ja akurát vylizujem misky a na jej 'radosť' občas aj degustujem. To má 'najradšej', keď ešte nie je koláč hotový a ja jej ho idem degustovať,“ priznal sudca Richter.
Vilo Rozboril
Veľká noc nie je len o bláznení sa s vodou a korbáčom, či prejedaní sa šunky, ale má aj iný, duchovný rozmer. A ten je dôležitý pre Vila Rozborila. „Keďže som z veriacej rodiny, Veľká noc bola pre nás o viacerých návštevách chrámu. Veľká noc je mystérium života, obety a odkazom toho, že urobiť niečo pre druhých má význam. Ten na kríži neumrel pre seba, ale pre nás,“ vysvetlil Vilo.
Pri spomienkach na veľkonočné sviatky svojho detstva nemá núdzu ani o úsmevné príhody. „K Veľkej noci vždy patrilo aj všetko ostatné, výrazne svetské. Pamätám si, ako sme raz išli šibať s mojím ockom a ten si chudák tak uhol, že si to nasmeroval do vedľajšieho paneláka, otvoril byt a ľahol si u cudzích ľudí, mysliac si, že je doma. Tí ho chápavo nechali prespať, po hodinke prišla mama totálne nahnevaná, dala si so susedovcami kávu a odviedla si hlavu rodiny domov. Boli sme proste taká štandardná slovenská rodina,“ priznáva Vilo, ktorý rád trávi Veľkú noc mimo Slovenska. „Rád chodím počas týchto sviatkov do Španielska. Oni to volajú Semanta Santa (Svätý týždeň), robia veľa procesií na námestiach a celé je to veľmi pekné a dôstojné. Tento rok tiež asi nevynechám,“ prezradil nám.
Dominika Richterová
Dve dcéry v dome, to odjakživa znamenalo akčnú Veľkú noc - veľké prípravy a následné návštevy šibačov. Takto to vyzeralo aj u Dominiky Richterovej. „Kedysi sme s maminou a sestrou zdobili vajíčka, veľa sme piekli, varili, pripravovali sme pohostenie pre kúpačov a čakali sme, kým prídu. Teraz to už vnímame skôr symbolicky,“ skonštatovala herečka zo seriálu Zoo, ktorá veľkonočné dni radšej využije na relax. „Vždy ideme s rodičmi, alebo s priateľom na lyžovačku, alebo len tak na chatu. Oddýchnuť si a načerpať nové sily. Hory mám veľmi rada, najčastejšie sú to Západné, alebo Vysoké Tatry. Tohto roku budeme s rodičmi na Repiskej. Sme radi, že budeme môcť byť aspoň chvíľu spolu, keďže teraz mám veľmi málo času chodiť domov. Už sa neviem dočkať skvelej lyžovačky a nejakého a wellnessu,“ odhalila svoje plány sympatická blondínka.
A keďže sa bude počas sviatkov poriadne hýbať, môže si pokojne dopriať aj obľúbené maškrty: „U nás je to tradične šunka so šalátom a čo sa týka sladkého, maminka vždy objaví nový recept, ktorý potom odskúša, ale ja mám aj tak najradšej punčové rezy, ktoré robí najlepšie na svete a ja si bez nich neviem predstaviť žiadne sviatky. Mňam!“
Renáta Názlerová
Niektoré ženy z duše nenávidia Veľkonočný pondelok a snažia sa oblievačkovej tradícii všemožne vyhnúť. Renáta Názlerová práve naopak, vychutnáva si ju naplno. „Nechávam sa aj šibať, aj polievať - samozrejme, veď je to krásny zvyk a navyše je to výnimočná príležitosť, kedy si môžem od pľúc zajačať, zaujúkať, zapišťať a zakričať o pomoc bez toho, aby som bola označená za psychicky nestabilnú,“ skonštatovala so smiechom. U Názlerovcov nechýba ani klasika v podobe šunky a vajíčok, okrem toho Renáta pravidelne pripravuje mäkký, šťavnatý a chutný rozbif. „Čo nedodržiavam, je zvyk urputného predveľkonočného gruntovania. A tiež nepečiem,“ priznala televízna moderátorka a obhajkyňa. Okrem slovenských veľkonočných zvykov však pozná aj české, pretože zvyčajne počas sviatkov cestuje s rodinou k svokrovcom, ktorí žijú v maličkej dedinke pri Plzni a kde sú všetky zvyky a tradície stále živé.
Tanečník Milan Plačko strávi Veľkú noc pracovne
Obvykle sú pre nás tie tri sviatočné dni o oddychu a možnosti vypnúť. Chodievame niekam za teplom, a tak to bude aj tento rok. Rozdiel je len v tom, že manželka a syn budú oddychovať a ja pracovať. Dostal som pozvanie byť v porote na majstrovstvách Európy profesionálnych tanečníkov. Do Španielska odlietame vo štvrtok a prichádzame v pondelok, takže tohtoročná Veľká noc nás obišla. Po minulé roky som aspoň symbolicky so synom chodil oblievať staré mamy a synovu krstnú mamu, ale širšiu rodinu sme už nechali užívať si sviatky v pokoji.
Hudobník Peter Bič si vodu neodpustí
Veľkú noc stále trávim s rodinou, teda manželkou a dcérou. Myslím, že sa nelíšime od ostatných, ktorí sa tešia, že je voľno a dobre sa najedia. Už pár dní sa pohrávam s myšlienkou, že by sme tento rok išli niekam na dovolenku a sviatky nechali doma. Možno to bude Chorvátsko, ale ak nenájdem nič, čo by sa mi páčilo v zahraničí, tak zostávame na Slovensku. Dievčatá sa určite potešia, aj keď už zdobili vajíčka pre kúpačov a šibačov. Ja už oblievať nechodím, skončil som s tým, keď som dostal rozum, asi v trinástich, teraz sa už na to necítim. Maximálne pár kvapiek studenej vody padne na manželku, aby bola krásna a zdravá.
Foto: TV JOJ, ela, archív, facebook
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.