K programovým prioritám vlády, ktoré si schválili budúce koaličné strany, sa dá múdreho povedať iba toľko, že papier znesie všetko.
Niežeby sme automaticky vylučovali, že aj Smer-SNS-Most-Sieť môžu plniť svoj program, avšak k prioritám, ktoré dali dokopy štyri veľmi rozdielne strany za 24 hodín, sa dá byť len skeptický.
Aby bol kontext zrejmý: Podobné dokumenty na štyri roky vlády sa pripravujú v „štandardných" - keďže tohto slova sa v súvislosti so sebou samými nevedia vynabažiť - demokraciách týždne.
Ak teda Fico vyzval médiá a kritizujúce stavy, „aby nespochybňovali demokratické spôsoby vytvárania nového kabinetu a väčšiny v NR SR", tak aj keď zabudneme na zloženie, minimálne rýchlosť procesu vyvoláva veľké otázniky.
Nie je totiž možné za tak šibeničný čas „učesať" programy strán do takých podrobností, aby v politickom procese, resp. písaní priorít do legislatívnej formy, nevznikli spory.
To, že napr. vyhlásia, že „tvoriaca sa vláda chce vytvoriť podmienky na zavedenie osobnej hmotnej zodpovednosti politikov" (a pod.), je iba deklarácia politickej vôle - nič viac – že na niečom sa v budúcnosti dohodnú.
Nám, ktorí sa na rodiacu sa koalíciu pozeráme s veľkou skepsou, to nemusí prekážať, avšak motívy, ktoré sa dajú tušiť v pozadí chvatu, už hrôzu naháňať môžu.
Bugár a Procházka totiž nesúhlasili „len" s vládou so Smerom a SNS, ale aj s tým, aby sa politicky zrodila ešte skôr, než by možnosť pokúšať osud padla na Sulíka.
Ktorého by síce Danko blokoval, ale po ňom by sa už – a to je pointa – Fico k druhej šanci nemusel dostať, keďže iniciatíva by bola v rukách prezidenta.
Most a Sieť takto zablokovali experiment s „prezidentskou" vládou, ktorá by zrejme vznikala na pôdoryse nezávislých osobností ako-tak prijateľných čo najširšiemu spektru v NR SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
