Vďaka úlohe v seriáli síce bol pre celé Slovensko svojráznym „ezermešterom“ Cinegem z Paneláku, no Pavol Topoľský má oveľa širší herecký diapazón. A dokazuje to predovšetkým na divadelných doskách a v muzikáloch.
V pondelok bude mať síce 55 rokov, no vek si až tak nepripúšťa. „Ja som dodnes duševný pubertiak. Tak sa mi to páči a tak mi treba,“ zvykne hovorievať, no zároveň priznáva, že po päťdesiatke sa v čomsi zmenil: „Už reagujem jemnejšie a pomalšie. Viem, že na všetko je čas, už sa nepotrebujem ponáhľať, lebo viem, že všetko príde samo.
Mohol byť aj lekárom
V detstve mu ani nenapadlo, že by mohol byť hercom. Chcel byť pilotom a rušňovodičom, neskôr ho zaujímala medicína. K herectvu sa dostal náhodou.
„Ako 14-ročného ma vybrali na kastingu v bývalom Gottwaldove (dnešný Zlín, pozn. red) do hlavnej detskej úlohy a odvtedy sa to so mnou nejako vlieklo, dostával som čoraz viac príležitostí,“ opísal svoje začiatky.
Aj preto si na gymnáziu povedal, že si skúsi dať prihlášku na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Ak ho nevezmú, má čas prihlásiť sa na inú vysokú školu. Ale nemusel...
Študent - ženáč
Na prijímačkách na VŠMU bolo v tom roku 250 uchádzačov, no vybrali len dvanástich.
Jeho profesorom bol legendárny Mikuláš Huba a spolužiakmi Štefan Skrúcaný, Paľo Juráň, Táňa Kulíšková, Ivona Krajčovičová a Zuzana Frenglová.
No hoci si užíval študentský život, žiadne veľké vylomeniny nevyvádzal. „Bol socializmus a nedalo sa. Za každý väčší prešľap hrozili sankcie a na vysokej škole, samozrejme, neboli dvojky zo správania, ale rovno vylúčenie. Preto sme si dovolili len také mladícke somariny - kradli sme mlieko pred samoobsluhou a aj to len veľmi zriedka. No na dnešnú dobu sme boli veľmi slušní baránkovia,“ tvrdí a dodáva, že hoci mal v ročníku krásne spolužiačky, na zálety za nimi nechodieval.
V tom čase mal už frajerku, s ktorou sa dal dokopy na gymnáziu a počas výšky sa s ňou aj oženil. Ako 22-ročný sa stal otcom prvorodenej dcéry Lucie.
„Prišlo to neplánovane, ale nebránili sme sa tomu, lebo sme spolu už šesť rokov chodili. Malo to však aj svoje výhody, rýchlo sme dostali družstevný byt,“ usmieva sa.
K Lucii neskôr pribudla sestra Rebeka, no prvé manželstvo sa Topoľskému po čase rozpadlo.
Požehnaný medzi ženami
O niekoľko rokov neskôr sa herec zase zaľúbil až po uši. Do tanečnice zo SĽUK–u. Iskra medzi ním a Máriou preskočila počas skúšok muzikálu Na skle maľované.
„Keď som ju videl, pýtal som sa kamaráta, ako sa volá a hneď som mu povedal: „To bude moja manželka.“ Strašne sa začal smiať. O rok to bola pravda,“ odhalil svoje veštecké schopnosti.
Druhá manželka je od neho síce o 20 rokov mladšia, no P. Topoľský tvrdí, že toto vo vzťahu vôbec nie je prekážkou.
Zaujímavé však je, že aj v druhom manželstve sa stal otcom dvoch dcér – Kristínky a Karolínky. A keďže najstaršia Lucia už z neho urobila dedka, ako inak – malej vnučky, žije svoj život v totálnom obklopení žien. No vôbec sa nesťažuje.
„Nie je to až také strašné mať štyri dcéry. V podstate keď som stále na cestách, človek je aj rád, že keď príde domov, je oňho postarané. To by synovia asi nevedeli, tí vedia len jedovať,“ tvrdí so smiechom.
Ľudom, ktorí neustále narážajú na to, že nemá syna, Pavol vôbec nerozumie. Ako zdôrazňuje, vôbec ho to neštve, lebo pohlavie detí nie je predsa dôležité. Najhlavnejšie je, že sú zdravé a šťastné.
Otcovstvo si viac vychutnáva
Keďže prvé dieťa mal herec tesne po dvadsiatke a posledné po päťdesiatke, vie tiež veľmi dobre porovnať, aký rozdiel je medzi mladým a zrelým otcom.
„Sám na sebe vidím, že som iný otec dnes, ako som bol pred rokmi pri prvých dcérach. Vtedy som to bral inak, bol som mladý. Keď spadli, tak som im len oprášil kolená a ide sa ďalej. Dnes som oveľa viac úzkostlivý. Nie je to preto, že by som staršie dcéry menej ľúbil, ale ja som bol iný. Občas si aj sám poviem, že to nesmiem preháňať a zhíknuť od ľaku zakaždým, keď niektorá spadne. Tvárim sa potom, že veď sa nič nestalo a život je 'pérečko',“ vysvetľuje a priznáva, že teraz sa snaží s dcérami tráviť viac času ako inokedy a otcovstvo si vychutnáva, pretože si uvedomuje, ako čas letí.
Reklama mu aj uškodila
Aj v hereckej kariére si P. Topoľský tiež užil viacero zaujímavých období. Hlavne, ako vraví, sa presvedčil, že herectvo je večná sínusoida a dobré časy striedajú neisté.
Po škole nastúpil do činohry bratislavskej Novej scény a dlhé roky ho poznali len návštevníci divadla, občas sa mihol v nejakom filme. Do povedomia ľudí sa dostal vďaka reklame.
S Janou Hubinskou boli dlhé roky tvárami banky a ľudia si ich obľúbili tak, že si na ulici pýtali profesionálne rady, alebo rovno úver. Hoci to bola príjemná skúsenosť a dobre zaplatená, Pavol si časom uvedomil, že ho pripravila o množstvo iných hereckých ponúk.
„Dozvedel som sa, že na niektoré projekty ma neoslovili len preto, lebo tvorcovia si povedali: Topoľský? Toho nie, veď to je ten z bilbordov.“
Cinegeho si aj on obľúbil
Na vrchol popularity ho po čase opäť vrátil Andy Kraus, keď ho obsadil do Paneláku. Svojrázneho majstra si rýchlo obľúbili nielen diváci, ale aj samotný herec: „Keď mi Andy Kraus ponúkol túto rolu, vravel mi - bude to taký ujko... Keď potom sám zistil, že sa mi to dobre hrá, autorsky začal podporovať to, čo som ja do Cinegeho vložil a vytvorili sme spolu celkom vydarenú postavu. S Cinegem sme si sadli.“
Otvorene však priznáva, že ak si diváci mysleli, že aj on je rovnako šikovný majster ako v seriáli, veľmi sa mýlili.
Po niekoľkých pokusoch Pavol totiž zistil, že tieto veci pre neho nie sú a radšej ich prenecháva skutočným majstrom. Radšej relaxuje pri varení, alebo v prírode.
Neplánuje – nie je sklamaný
A hoci na obrazovkách momentálne chýba, život ho naučil, že tlačiť na pílu sa neoplatí.
„V tomto povolaní s tým musí každý rátať. Svetská sláva, poľná tráva. Hlavné je neuveriť tomu, že ste slávny, lebo zajtra to už nemusí byť pravda. Preto mi je ľúto tých, čo si myslia, že sú najväčšie hviezdy, lebo o pol roka to tak nebude a potom to budú ťažko znášať. Ja všetkému nechávam voľný priebeh. Nerád plánujem dopredu, lebo to nevyjde a potom je človek sklamaný. Iste, nejaké kontúry si naznačím, ale nie som taký ten Einsteinovský typ, že by som si všetko rozpočítal. Čo príde, príde,“ dodáva.
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
