Väčšina z nás si Karla Kryla pamätá ako rebela bojujúceho proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v piesni Bratříčku zavírej vrátka či ako emigranta, ktorý sa vďaka svojim textom stal symbolom boja proti totalite. Krylove pesničky dvadsať rokov od jeho smrti zľudoveli a on sám je symbolom boja za slobodu a spravodlivosť.
Karla Kryla možno nazvať malým bojovníkom s veľkým citlivým srdcom. Jedno i druhé dostal do vienka po svojich predkoch, významných moravských tlačiaroch.
Krylov dedo založil v Novom Jičíne tlačiareň, ktorú po ňom prevzal Krylov otec, a vtedy to už bol jeden z troch najrenomovanejších podnikov v Čechách. Tlačili sa tam knižky, technicky najnáročnejšie zákazky.
Malý Karel teda žil uprostred krásnych a zaujímavých kníh, ale takisto na vlastné oči videl, ako „robotnícka trieda“ rozbíjala ich tlačiareň kladivami a krompáčmi.
Bratříčku, zavírej vrátka
Kryl zažiaril ako supernova v šesťdesiatom deviatom roku, keď mu vyšla prvá platňa Bratříčku, zavírej vrátka.
Ale autorsky rozhodne nespadol z neba. Tomuto úspechu predchádzal dlhý vývoj textára a básnika.
Po skončení keramickej školy v Bechyni postupne spolupracoval s viacerými malými divadlami, ktoré v šesťdesiatych rokoch vznikali ako huby po daždi.
Písal texty aj hudobným skupinám. Divadelné zákulisia, kaviarne, bary, rozhlasové štúdiá, krátkodobé podnájmy, smiešne honoráre, ale zaujímavý, inšpiratívny, veselý život.
Slobodná Európa
Mal taký nabitý program, že nevedel, čo skôr. Prišiel rok 1968, najprv závan slobody, potom Rusi a začiatok konca.
Dobu nie príliš lichotivú sa rozhodol prečkať v emigrácii v Nemecku.
Pracoval pre rádio Slobodná Európa. Najprv ako externista, po čase už ako redaktor. Robil spravodajstvo, dokonca športové i cirkevné, pripravoval veľmi obľúbené hudobné programy.
Revolúcia preňho začala už v lete 1989, keď pre rádio natočil vo Viedni program s Jarkom Nohavicom.
Vtedy ani len netušil, že už o pár mesiacov sa vráti do rodnej zeme a vítaný bude ako kráľ.
Návrat domov
Návrat po dvadsiatich rokoch do Československa bol nečakaný. Dôvodom bol pohreb mamy.
Pôvodne dostal 24-hodinové sociálne vízum, ktoré mu bolo neskôr predĺžené. Kryl začal koncertovať a prvýkrát verejne vystúpil 3. decembra na Koncerte pre slušných ľudí.
Ľudia tak konečne mali možnosť naživo vidieť legendu, ktorú dvadsať rokov počúvali len zo stokrát skopírovaných magnetofónových pások.
Tam niekde sa stretol aj s Václavom Havlom, ktorý ho zapojil do víru revolučných udalostí.
Práve na Havlovu žiadosť spieval Kryl na balkóne pražského Melantrichu československú hymnu spolu s Karlom Gottom, umelcom, o ktorom sa v tej dobe vôbec nedalo povedať, že by bol v nemilosti komunistického režimu.
Karel túto udalosť neskôr hodnotil ako veľkú politickú chybu.
Vizionár
Udalosti po novembri '89 nabrali rýchly spád a zdalo sa, že aj pre Kryla nastala doba slobodnej tvorby a pokoja.
Nestalo sa tak, on sám sa totiž s vývojom udalostí akosi nedokázal zmieriť.
Hnevalo ho, že vinníci dlhoročného úpadku krajiny neboli potrestaní.
Veľmi skoro vycítil aj delenie národa na Čechov a Slovákov. Pieseň od Čadce k Dunaju bola skutočne vizionárska.
Čechoslovák
Definitívnu nálepku rebela mu však prinieslo až publikovanie básne Timur a jeho parta, v ktorej skritizoval Václava Havla, jeho poradcov a nitku nenechal suchú ani na novinároch.
Mnohým ľuďom sa jeho postoje nepáčili, mnohí sa urazili, ešte viac ich nepochopilo jeho správanie. Nerozumeli mu a začali ho považovať za blázna.
Karel Kryl zomrel v Mníchove, 3. marca 1994 na následky infarktu. Jeho najbližší kamaráti tvrdia, že sa nedokázal zmieriť s rozdelením krajiny.
„Chcem byť Čechoslovákom, pretože som ním bol celý život,“ hovorieval.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
