A zagratulovať si ku koaličnému potenciálu, ktorý si vybudoval: Jediný, kto s ním je ochotný baviť sa o vláde, je SNS.

To by bolo dosť na väčšinu v takmer ktoromkoľvek z predvolebných prieskumov, povolebná realita má však dramaticky inú fazónu.

Nikto netvrdí, že v procese, ktorý bude dlhý, sa ešte kľúč od vlády nemôže k Ficovi vrátiť. Trebárs aj v podobe rokovaní s Mostom či Sieťou.

Rýchle odmietnutia Bugára i Procházku, ktorými predbehli Ficovo pozvanie na Súmračnú, len dokumentujú mieru odcudzenia, na ktorého prehlbovaní denne pracoval svojou agresívnou politikou.

Niežeby pre Most či Sieť bolo nemysliteľné ísť so Smerom, avšak v situácii, keď sa ponúka iná alternatíva, jej už inštinktívne dávajú prednosť napriek tomu, že na prvý pohľad - i všetky ďalšie - je omnoho komplikovanejšia.

A poriadne nevábna. SaS-OĽaNO-SNS-Most-Sieť-(Kollár), čo je jediný politický scenár von z krízy, je útvar kriticky nedôveryhodný čo sa týka či elementárnej stability, či vzťahových otázok, či základnej spôsobilosti viesť štát.

Nedá sa porovnať so zlepencami 2002 či 2010, keďže tie tvorili tri ako-tak vypočítateľné subjekty - KDH, SDKÚ, SMK (Most) - a iba jeden novotvar (ANO, SaS).

Šesťkoalícia (aj s Kollárom) obnáša jednak mentálne cudzorodý prvok s temnou minulosťou - SNS - a jednak tri neštandardné strany.