Hoci Slovensko v sobotu stúpilo oboma nohami do h..., pardon, do politickej krízy, ktorá je dominantou novej reality, najväčšiu pozornosť strhol a hystériu vyvolal Kotleba.
Niežeby vstup jeho ĽSNS do parlamentu nezaslúžil ráznu reakciu a takpovediac kruhovú obranu. Zrejmé však tiež je, že štrnásť hoci aj radikálnych extrémistov v NR SR je prehnané interpretovať ako jar neofašizmu či nacizmu, alebo akúsi kvalitatívnu zmenu reality.
Aj pred tým, než prekročí prah parlamentu, Kotleba i jeho priaznivci na SR boli a sú. Nebude ich ani viac (iste, ani menej), až zloží poslaneckú prísahu. Pokiaľ sa k jeho izolácii - a celej strany - ktorú už avizovali ostatné subjekty, pripoja aj relevantné médiá, z parlamentného statusu nemôže propagandisticky vyťažiť nič.
Alebo, no, nie veľa. Zostanú mu len sociálne siete a online médiá, avšak na tých kydal hnoj a šíril zlobu aj doteraz.
Otázka, či je demokratické a v súlade so slobodným tokom informácií dávať - hoci aj krajného extrémistu - do karantény, je iste korektná.
A odpovede môžu byť individuálne v závislosti od miery, do akej ho vnímane ako ohrozenie liberálnej demokracie.
Fakt je, že médium, ktoré Kotlebu za boží trest a nebezpečenstvo pre Slovensko považuje, je plne slobodné ho z tohto titulu ignorovať, akoby neexistoval
. V prípade Kotlebu je problém o to menej akútny, že okrem rečnenia na schôdzach NR SR žiadny vplyv na chod štátu on ani jeho ľudia mať nebudú.
Ak teda strany dodržia záväzok držať ĽSNS bokom rozhodovacích procesov.
Iste, môže byť, že ten či onen zákon prejde-neprejde práve ich hlasmi, a dostať „dole" informáciu o tom môže byť vo verejnom záujme.
V princípe ale karanténa možná je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
