Aj keď Slovensko bude riešiť po víkende iné starosti, pondelňajší summit EÚ s Tureckom je taký „make or break" (buď/alebo), že môže ovplyvniť život v SR napokon aj podstatne citeľnejšie než sobotňajší výsledok.
Ak totiž ansámbel lídrov neurobí s Turkami dohodu o stopnutí či spomalení migrácie, jarný nával dokoná nielen trhanie Schengenu, ale môže aj ukončiť projekt zvaný EÚ.
Nie je totiž jasné, ako na koniec voľného pohybu osôb a nastolenie hraníc, čo je masívny dezintegračný krok, zareagujú politické štruktúry v kľúčových štátoch.
Kľúčové sú dva body.
Tri miliardy, ktoré Merkelová sľúbila Ankare ešte v novembri, majú cca zo štyroch pätín dať dokopy členské štáty (zvyšok EK). A niektoré, vidiac totálnu tieseň kancelárky, ktorá môže troje krajinské voľby o týždeň zachrániť pre CDU iba tak, že prinesie z Bruselu „európske riešenie" - vrátanie prerozdeľovania (kvóty)! - ju vydierajú, keď za príspevok na krízu chcú zmäkčenie tzv. fiškálneho paktu. (Aby nemuseli šetriť, to je tých 3 % deficitu.)
Ak Merkelová platbu nedohodne, padne celý pakt s Turkami, pričom z nemeckého rozpočtu dať celých asi 2,5 miliardy nemôže, lebo ju roznesú na kopytách CSU aj opozícia.
Po druhé, Turci chcú deal. Ak oni majú prijímať späť tzv. ekonomických migrantov cez tzv. readmisiu, tak EÚ by mala prijímať regulárnych vojnových utečencov, ktorí prejavia záujem ísť ďalej, legálnym spôsobom.
Táto požiadavka Ankary je plne opodstatnená, keďže - ako 70-miliónová krajina - momentálne „hostia" 2 a pol milióna Sýrčanov. Pričom ruské nálety vyháňajú denne ďalšie tisíce. Hovorí sa o leteckých tranzitoch, na ktoré už Merkelová kývla, avšak opäť doma ich nevie presadiť, ak súčasne nevyrokuje ich prerozdelenie na európskom pôdoryse.
A keďže s V4 sa o kvótach vôbec nedá rozprávať, kancelárka horúčkovito organizuje tzv. koalíciu ochotných, teda skupinu štátov, ktoré by spolu s Nemeckom prevzali od Turkov nejaké kontingenty dobrovoľne.
A pozor, reč je o státisícoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
