Pre Juraja Szabadosa boli totiž vždy na prvom mieste Košice.
V nedeľu si blízki a kamaráti pripomenú 75. narodeniny tejto hudobnej legendy. Bohužiaľ, už nedožité narodeniny, keďže v januári uplynulo 21 rokov, čo Juraj navždy odišiel.
„Je to neuveriteľné, koľko rokov už nie je medzi nami, no ja ho mám v srdci stále. Sníva sa mi s ním, debatujem s ním, preberám muziku i problémy,“ povedal nám Gejza Szabados, ktorý na svojho brata spomína len v tom najlepšom.
„Bol to veľmi dobrý človek, ktorý pre seba toho veľa nechcel. Ale druhým dal všetko, čo vedel, či už duševne, alebo muzikantsky. Ak niekomu nevedel pomôcť, určite mu neublížil. Svojou hudbou spájal ľudí,“ skonštatoval G. Szabados.
Začínal s ním Nagy aj Gombitová
To, že Juraj Szabados toho na hudobnej scéne a zvlášť košickej urobil veľmi veľa, nie sú len prázdne reči.
Tento skladateľ, klavirista, inštrumentalista, spevák a dirigent skutočne urobil na hudobnom poli obrovský kus práce.
V šesťdesiatych rokoch bola košická klubová scéna výrazne spojená s jeho menom. Okrem množstva pesničiek zložil aj scénickú hudbu k viacerým televíznym inscenáciám, tvoril hudbu k divadelným hrám, komponoval aj pre Štátnu filharmóniu Košice.
A hoci nikdy nenahral vlastné autorské CD, výrazne pomohol iným. S jeho skupinou kedysi začínali také hviezdy ako Peter Nagy či Marika Gombitová.
Bol v podstate samouk a do hudby ho na súkromných hodinách zasvätil klavirista Miloš Váňa, pretože v ľudovej škole umenia ho učiteľ odmietol s odôvodnením, že nemá hudobný talent.
Už počas štúdií na priemyslovke založil svoju prvú skupinu a zložil prvú pieseň s názvom Pár krásnych očí. Z čajových večierkov na vysokoškolskom internáte sa odrazil medzi vyhľadávané hudobnícke hviezdy.
O jeho tvorbu čoskoro prejavili záujem Československý rozhlas aj televízia a kapele, ktorú založili s bratmi Gejzom a Štefanom prichádzalo čoraz viac ponúk na vystúpenia, dokonca aj zo zahraničia.
Emigráciu vždy odmietal
Na jar v roku 1968 získal Juraj Szabados so skupinou Popsextet angažmán na Západe. V Nemeckej spolkovej republike a vo Švajčiarsku sa im darilo a väčšina kapely sa už na Slovensko nevrátila. Juraj Szabados áno.
Emigrácia ho nelákala. Ponuky z cudziny prichádzali aj po ruskej okupácii, a tak napríklad začiatkom sedemdesiatych rokov jeho kapela sprevádzala speváčku Josephine Baker vo švédskej televízii a vystupovali aj v Nórsku, Fínsku, Španielsku, Holandsku a v stredoeurópskych krajinách. Zakaždým sa však vrátil domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
