Zhodujú sa na tom kamaráti aj kolegovia bratislavskej herečky. 12. februára oslávi päťdesiate piate narodeniny, no takýto vek by jej hádal len málokto. Môže za to pozitívne myslenie, večne dobrá nálada a zásoba vtipov, ktoré rozpráva na počkanie.
Nádherné detstvo plné dobrodružstiev prežila Zuzana Frenglová v rodnej Bratislave.
„Vyrastala som na štvrtom poschodí tehlového domu. Prázdniny som trávila jeden mesiac u babičky a tetičky v Prahe v bielych šatôčkach ako malá princeznička. Ujo ma už vtedy nakrúcal na ručnú kameru. A druhý mesiac šup ho do Sobotišťa, kde bývala moja druhá starenka. S chlapcami som tam liezla po stromoch, bila som sa s nimi, chytala ryby a raky v potoku,“ smeje sa, ako sa v nej bila dobrodružná chlapčenská povaha a túžba byť princeznou v krásnych šatách.
Dieťa divadla
Že z nej bude herečka bolo všetkým jasné od jej útleho veku. Už ako trojročnú ju otec, huslista na Novej scéne, brával so sebou do divadla.
„Boli to krásne a úspešné roky tohto divadla, fungovala opereta aj činohra.Často som sedávala na generálkach operiet ako Fidlikant na streche s Jozefom Kronerom, Čardášová princezná, Modrá ruža... Sedávala som na predných sedadlách, aby som bola hneď pri orchestrisku,“ spomína oslávenkyňa.
Odvtedy ubehlo päť desaťročí a z nej je dnes úspešná herečka.
Prvý film v dvanástich
Prvýkrát stála na javisku ako škôlkarka: „Vždy na Mikuláša som musela zaspievať alebo zarecitovať, aby som dostala od ROH balíček. Netušila som, že o pár rokov si na tom istom javisku aj zahrám.“
Ako prváčka na základnej škole už účinkovala v čiernobielych inscenáciách, prvý veľký film prišiel o šesť rokov neskôr. To už o smerovaní Zuzany Frenglovej nebolo pochýb.
Hereckú prípravku absolvovala v legendárnom Luduse: „Prežila som tam nádherné chvíle. Spomínam si na skúšky, ktoré trvali celé soboty, nedele, a pritom som chodila na gymnázium, hrala už v rozhlase, v televízii.“
Veľký svet
Vysokú školu múzických umení ukončila v roku 1984 v ročníku Mikuláša Hubu. To už mala za sebou aj sťahovanie sa z okrajovej časti Bratislavy do samého centra.
„Začala som bývať u brata na Zochovej ulici. Z tých čias si pamätám, ako ma, ešte vyjavenú prváčku, zobrala Deana Horváthová do vtedy populárneho bistra Zlatý kohút. Jedli sme tatársky biftek, pili červené víno a ja som mala pocit, že to je ten veľký svet. Poznali sme sa ešte z Ludusu a práve ona ma zasvätila do tajov školy,“ smeje sa herečka.
Hneď po škole nastúpila práve na Novú scénu. Jeden večer hrala komédiu, druhý drámu. Nehrozilo, že by sa jej postavy a divadelný svet zunoval.
Príhody z nakrúcaní
Či má radšej divadlo alebo film nerada hovorí. „Veď to je ako keby si mala mama vybrať, ktoré dieťa má radšej.“ Na istý čas si Zuzana vyskúšala aj podnikanie, no nakoniec sa opäť vrátila k milovanému herectvu.
„Úžasné bolo nakrúcanie Medulienky, kde sme s niektorými členmi štábu bývali priamo na Bojnickom zámku. Spala som v posteli s baldachýnom a trochu som sa aj bála, no hneď vedľa spala teta Vierka Bálintová, ktorá hrala moju pestúnku. Tá ma postrážila. V Plavčíkovi a Vratkovi sme zas museli jazdiť na koňoch, tak sme spolu so Števom Skrúcaným a Markom Ťapákom absolvovali ročný špeciálny výcvik, no čím dlhšie som jazdila, tým viac som sa toho koňa bála,“ rozpamätáva sa na príhody z nakrúcaní.
Upratovanie seba
V ostatnom čase mohli diváci vidieť Zuzanu Frenglovú v seriáli Chlapi neplačú, ktorý televízia po niekoľkých úspešných sezónach z vysielania stiahla.
Na ďalšiu seriálovú príležitosť úspešná herečka čaká. Kým príde, dni jej vypĺňa divadlo, rodina, ale aj starostlivosť o seba.
O týždeň oslávi päťdesiate piate narodeniny, no vôbec na to nevyzerá.
„Každému odsýpa rovnako, len každý inak hazarduje. Preto sa vždy snažím poupratovať sa - začínam od dôležitej očisty ducha a tela zároveň, pijem zelené a ovocné šťavy, vodu a zverím sa aj do rúk odborníkov,“ prezrádza svoj každoročný jarný rituál.
„Na kamarátov mám čoraz menej času, ale kamarátky dobíjajúce pozitívnu energiu mám na linke stále,“ dopĺňa.
Najväčšia neresť je káva
Okrem očisty aj pravidelne športuje. Miluje beh po vinohradoch alebo vysadne na bicykel a urobí zopár kilometrov na čerstvom vzduchu.
„Hovorievam, že čo na duši, to na tvári, ale niekedy tomu treba aj pomôcť.“
Nikdy však nie skalpelom.
„Večer pred takým zákrokom by som sa tak bála, že by som na druhý deň nikam nešla,“ vysvetľuje s úsmevom, že ochotná je vyskúšať hocičo, ale musí to byť neinvazívne.
A čomu nevie odolať? „Hoci viem, že káva spôsobuje celulitídu, nedám si ju nikým vziať, bez nej ráno neexistuje. Našťastie, vynašli anticelulitídne lymfodrenážne masáže, tak dúfam, že do plaviek stihnem ešte pár kúr absolvovať.“
Pred oltárom desaťkrát
Poslednou, no najdôležitejšou vecou, ktorá robí život krajším je láska. Zuzana Frenglová sa smeje, že sa v živote vydávala najmenej desaťkrát: „Samozrejme, pred kamerou alebo na divadelných doskách. Už viem, že dokonca svadobné šaty vždy naznačovali mnohé úskalia života po svadbe. V Aničke Jurkovičovej to boli riasené madeirové šaty, ktoré vážili tonu. Tancovať v nich bolo ako vychovať päť detí, ktoré neskôr Anička mala. V detektívke s manželom Mariánom Labudom som mala šaty také úzke, že som nemohla urobiť ani krok. Dala sa z nich vytušiť strata voľnosti.“
Úsmev jej nechýba ani keď vyčíta svojej mame, že jej mohla pred vstupom do manželstva povedať, ako sa párujú mužské čierne ponožky po vybratí z práčky a poradiť, ako spočítať pivové fľaše, ktorých obsah sa minul, kým nebola doma.
Randila s Gučíkom
Zuzana nerada rozpráva o svojom súkromí. Aj preto sa o jej vzťahoch veľa nevie. Isté je však to, že radosť jej robí syn Juraj, o ktorom má zakázané rozprávať.
„Nemá to rád, tak môžem povedať len to, že študuje dizajn na Slovenskej technickej univerzite,“ prezrádza herečka.
Synátor je teda v najlepších rokoch. Možno už čoskoro dovedie rodičom predstaviť aj nejakú tú slečnu.
Jeho mama mala práve v tomto veku vzťah s ďalším hercom Michalom Gučíkom. Chodili spolu desať rokov.
Nakoniec sa miesto svadby konal rozchod.
„V tomto sa ťažšie rozhýbavam. Bolo to tesne pred revolúciou a asi som už rozmýšľal nad tým, či ten život nebude trošku iný,“ sype si popol na hlavu Gučík.
Nevarí
Herečka sa však už do minulosti nepozerá. Žije prítomnosťou a absolútne si ju vychutnáva. „Rada zájdem do galérie v Prahe, Viedni alebo v Bratislave a tiež do divadla, ale to už pracujem,“ dodáva s úsmevom.
Jednoducho aktívny život, to je jej. Jediné, čo jej ho znepríjemňuje je varenie. Nachovať doma dvoch chlapov je riadna fuška.
„Varenie doslova neznášam. Riešim to všelijako, buď si moji chlapi varia sami, alebo im bezhlavo nakupujem polotovary. Sú úžasné! Dokonca mám na túto tému aj vtip. Muž: Čo bude dnes na obed? Žena: Nič! Muž: Ani včera sme nič nemali! Žena: Ja viem, spravila som na dva dni.“
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
