Vo formáte, ktorý skompletizujú voľby, ale možnosť číslo 2 - zlepenec a zrejme premiér Procházka - je takpovediac outsiderská.
V normálnych demokraciách je takmer pravidlom, že dve volebné obdobia sú maximom politických garnitúr.
Pričom príbehy ako švédska sociálna demokracia, ktorá vládla asi pol storočia, či päť mandátov Helmuta Kohla v Nemecku, sú ozaj výnimky potvrdzujúce pravidlo.
Politická i sociologická veda udávajú vcelku logickú príčinu, totiž že aj vlády a lídri, ktorí sú vnímaní viac-menej pozitívne a majú napr. kladný index dôvery/nedôvery, sa voličom po čase jednoducho prejedia a túžia po zmene.
Ktorú, často, neskôr aj trpko oľutujú, avšak príbeh sa o nejakých desať rokov, keď pošlú k vode ďalšiu obľúbenú stranu či generáciu, opakuje.
A aj na to existuje vysvetlenie. Hovorí, že demokracia má v sebe akýsi obranný mechanizmus proti zneužívaniu moci, ktorej pravdepodobnosť sa zvyšuje s dĺžkou vládnutia.
Keďže - a to je zase psychológia - je v ľudskej prirodzenosti si na moc zvyknúť, nevedieť sa od jej zvodov odpútať, vypestovať si pocit bohorovnosti („aj tak ma nechytia"), strácať spätnú väzbu, a podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
