Hoci je rodákom z Levíc, Košičania si ho už dávno pomyselne adoptovali. Už od roku 1979 totiž Róbert Šudík zabáva východniarskych divákov svojím hereckým umením. V piatok oslávil obľúbený umelec šesťdesiatku.
Najprv pôsobil na divadelných doskách v Prešove, no od roku 1987 je členom činohry košického Štátneho divadla. Pôvodne však ako maturant posielal prihlášky na úplne iné školy ako herecké.
„Bolo to na fyziku a astronómiu do Bratislavy a na Námornú akadémiu do Gdanska. Medzitým som však zistil, že prijímačky na VŠMU sú v januári. To znamenalo, že už v marci pred maturitou som mohol mať v rukách papier, že som vysokoškolák. Ten nápad sa mi tak zapáčil, že som z recesie šiel na talentové skúšky a dopadlo to tak, ako to dopadlo,“ objasňuje „Šuďo“, ktorý však na astrofyziku nedá dopustiť ani dnes.
„Záleží to od času a nálady. Často ma nakopnú nové objavy, ktoré sa dejú vo svete a vždy si potom chvíľu aj ja voľačo preverujem, študujem.“
Východ vôbec nepoznal
Svoj príchod na východ nikdy neoľutoval. Bola to vraj úplná náhoda, pretože v našich končinách nikdy predtým nebol.
„Nalanárili nás do Prešova. Sľúbili nám ubytovanie a už vo štvrtom ročníku aj plat, ak podpíšeme zmluvu na päť rokov. A tak sme sa s manželkou, ktorá je z Dolného Kubína a rovnako ako ja nikdy predtým na východe nebola, vybrali do veľkého neznáma. A po tých rokoch môžem s plnou vážnosťou a zodpovednosťou vyhlásiť, že neľutujem.“
Srandičky kolegov
Svoju prácu zbožňuje a diváci mu to oplácajú sympatiami. Je však známy aj tým, že si z neho hereckí kolegovia radi strieľajú. Najčastejšie vraj Jožko Úradník.
„Ja totiž všetkému verím a som veľmi vďačný typ na takýto druh humoru. Naposledy ma Jožko poriadne dostal, keď som sťahoval mamu zo Žiliny do Košíc. Pred sťahovaním som musel predať jej byt a v jeden deň bolo na tretiu popoludní všetko v Žiline nachystané na podpis a musel som ten termín stíhať. Lenže sme hrali v ten deň dopoludnia Ťapákovcov. Bol som uvoľnený z klaňačky, zobral som si ako šoféra suseda, ktorý jazdil aj pretekársky, aby som to určite stihol,“ spomína herec, ktorý však pred Krompachmi zistil, že hoci štartovali o jedenástej, je už trištvrte na jednu a oni sú pomaly na začiatku cesty.
„Tak som sa šoféra vyčítavo spýtal, ako to ide, veď to nestihneme. Hovorí mi, že čo bláznim, veď sme do Krompách prišli za dvadsať minút. Vysvetlenie bolo jednoduché. Jožko Úradník mi dôsledne aj hodinky, aj čas na mobile, posunul skoro o dve hodiny dopredu a skoro mi prihnal infarkt.“
Majstrovanie na chvíľu zavesil na klinec
Okrem pracovného života ho však samozrejme intenzívne napĺňa i ten súkromný. Má dve deti – syna inžiniera a dcéru environmentálnu biologičku a tri vnúčatká. A keď si náhodou, aj popri vyučovaní na konzervatóriu, nájde čas len tak sám pre seba, venuje sa majstrovaniu.
„Roky rokúce ma bavila práca s drevom a domáce majstrovanie. Vyrábal som nábytky, potajme som investoval do strojov. Ale teraz som zistil, že keď som sa do niečoho pustil, tak mi najviac času zabralo hľadanie vecí. Niekde odložím skrutkovač a neviem ho nájsť, keď ho konečne nájdem, už neviem nájsť skrutku. A to ma dosť znervózňovalo, a tak mám teraz v tejto oblasti trochu pauzu. A musím sa priznať aj k tomu, že som veľký zbožňovateľ spánku a keď môžem, tak viem prespať toľko, koľko sa len dá,“ dodáva R. Šudík s priznaním, že momentálne ho napĺňa pocit absolútnej spokojnosti.
Žiadne veľké plány či sny nerieši a veci necháva plynúť.
„U mňa to nie je o nejakom plánovaní, ale o tom, byť pripravený na akúkoľvek vec a na čokoľvek. Som trochu poverčivý a nejaké plány si už v tomto veku robiť nechcem, ale to neznamená, že nie som pripravený.“
S Jožkom Úradníkom v komédii Tri v tom. Kolega si z neho rád strieľa. Foto: archív ŠD
Hrá aj so svojimi študentmi. Spolu šantia na javisku v Na skle maľované. Foto: archív ŠD
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
