Veronika Žilková však priznáva, že občas melie z posledného a plače od únavy.
Herečka nie je žiadnou výnimkou a v mnohom ju najviac ovplyvnila mama. Vôbec sa tejto informácii nebráni.
„Asi ma najviac ovplyvnila vo vzťahu k partnerovi a ochote robiť doma všetko. Otec mal doma od matky kompletný servis. Pretože bol flautista, musel si chrániť ruky, a tak zaviedol režim, že žena robí všetko. Od štiepania dreva, ťahania nákupov, až po vymaľovanie pivnice... Od stredného veku mal choré pohybové ústrojenstvo, a tak mu mama viazala aj šnúrky na topánkach. Skrátka tato pískal a my sme skákali. Tento model som si bohužiaľ preniesla aj do svojich partnerských vzťahov," priznala obľúbená blondínka pred časom v rozhovore pre časopis Maminka.
V skutočnosti plachá a uzavretá
Skonštatovala tiež, že ju to poznačilo viac, ako jej je to milé.
„Myslím, že som zbytočne príliš ochotná slúžiť. Potom mi však občas dôjdu sily a už to lieta," zasmiala sa mama dospelých detí, ktorá už má vnúčatko od najstaršej dcéry Agáty, no zároveň vychováva desaťročnú dcéru Kordulu.
„Dievčatá sa mi pletú, tak im hovorím malá Agáta a veľká Kordul. Obe podobne zlostia, takže mám pocit, že medzi nimi nie je vekový rozdiel dvadsať rokov, ale dva roky. Najčastejšie sa hádajú na tom, ktorú mám radšej. Nakoniec zvíťazí Agáta, ktorá povie: Ale ja poznám mamu dlhšie."
Veronika samu seba označuje za veľmi plachú a uzavretú.
„Len život ma donútil vystupovať veľmi nebojácne a sebavedomo. Moja pravá tvár je však iná." Priznala tiež, že sa vo vzťahoch necháva často viesť intuíciou. A to býva veľký problém. „Väčšinou som totiž vedľa ako tá jedľa. (Smiech.)"
Proti prúdu
Na svojich najbližších si najviac cení to, čo sa vraj už v dnešnej dobe nenosí.
„Neboja sa svoje názory povedať nahlas, neboja sa ísť proti prúdu... Najviac ma však potom potrebujú práve vtedy, keď si nesú bolestné následky za svoje názory. Potom im smiem boliestky fúkať a tíšiť ich."
Ako sedemnásobná mama, ktorá je úspešnou umelkyňou a angažuje sa aj v komunálnej politike, nemá veru času na rozdávanie.
„Nedá sa to stíhať... Často mi je do plaču... Myslím, že som stále naivná v predstave, že musím 'zachraňovať' svet," dodala dáma, ktorá pôvodne vyštudovala výchovu a vzdelávanie dospelých na filozofickej fakulte.
„Keby som nebola herečka, možno by som v pracovnej dobe zachraňovala svet a vo voľnom čase sa venovala nejakej amatérskej umeleckej aktivite. Teraz som v pracovnej dobe profi umelec a vo voľnom čase záchranár amatér."
Autor: Spracovala Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
