Kľúčový dôvod, prečo by mali Fico a Smer v marci skončiť a ísť do pekiel, nie sú ani korupcia či zrastenie strany so štátom so znakmi „neliberálnej demokracie". Korupcia bola a bude, je - žiaľ - vlastnosťou demokracie, daňou za život v slobode. To druhé sa zasa dá prekonať a liečiť normálnejšou garnitúrou.
Hrdelný hriech Fica a spol. je prelomenie zahraničnopolitického konsenzu, založeného a udržiavaného po Mečiarovi na postojoch konformných s euroatlantickou orientáciou a hodnotami.
Takým určite nie je proklamácia, že „nevidí situáciu na Ukrajine čiernobielo, Západ prevzal za ňu plnú ekonomickú a politickú zodpovednosť, to ale neznamená, že budeme prehliadať chyby, ktoré robí", čo opäť papagájoval.
Problém s tým je, že sa vyhraňuje voči Západu v období, v ktorom by zo Slovenska mali vychádzať výlučne signály, že SR nie je cudzorodý element v západnom spoločenstve.
Niet nevhodnejšej doby vymedzovať sa, než na prahu preskupovania, kam zavliekli EÚ utečenecká, grécka, britská i inštitucionálna (neschopnosť tvoriť rozhodnutia) kríza.
Slovensko v novej realite nečaká nič menšieho, než obhajoba svojho geopolitického postavenia, keďže scenárov tzv. viacrýchlostnej EÚ, zúženia Schengenu („minischengen") a podobne je plný dom.
Fico si zamieňa „právo na názor", ktoré mu nikto neberie, so spojeneckou neverou, nelojalitou, čím nesporne je opakované kvákanie, že „sankcie sú nezmyselné" a „treba ich zrušiť".
Ak bolo raz väčšinové rozhodnutie odklepnuté a Fico ho podpísal, tak maximum prijateľného je verejne sa k nemu príliš nehlásiť, či vyjadriť pochybnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
