Neznesie totiž neprávosti a vulgárne správanie. Jednoducho, ak treba, pusu a krok držať nebude, veď je predsa nejaká žena činu.
V najnovšom seriáli V.I.P. vraždy sa Soni Norisovej ušla úloha zvedavej Klaudie, spisovateľky detektívnych románov.
Svojimi vyfantazírovanými teóriami rozčuľuje celé policajné oddelenie, ktoré sa snaží pracovať na prípadoch vrážd medzi prominentmi.
V reálnom živote nemá Soňa s postavou veľa spoločného, dokonca nikdy nemala ani spisovateľské túžby, ktoré mnohým hercom nechýbajú.
„Neviem, či je to nedostatkom sebavedomia, ale skôr si myslím, že nemám talent. Je mi to ľúto, pretože práca spisovateľky sa mi páči v tom, že je slobodná. Človek si sadne do nejakého príjemného prostredia a môže sám tvoriť, nie je odkázaný na nikoho iného," myslí si Norisová.
Existenčná frustrácia
Stres typický pre hercov, že ich nikto neosloví do žiadneho projektu, je nepríjemný a zažila ho už aj sympatická tmavovláska.
„Samozrejme, ale našťastie vždy, keď som išla seriózne uvažovať nad tým, čo budem robiť iné, tak telefón zazvonil. A najmä mám šťastie v tom, že okrem hereckej práce som aj speváčka."
Skupina Fragile, kde Norisová spieva, funguje už dvanásť rokov. Jej zloženie je variabilné a tak členom poskytuje značnú mieru slobody.
Ak majú totiž inú prácu, jednoducho sa zaobíde bez nich, väčšina sa však snaží byť stále k dispozícii.
„Kapela ma zamestnáva tak, že aj keby som netočila, čas na existenčnú frustráciu by sa nedostavil," smeje sa Norisová.
Zmysel pre poriadok
S prípadnou frustráciou by jej istotne pomohol zabojovať aj desaťročný syn Michael, ktorý je poriadne šidlo.
Herectvo ho vôbec nebaví, ale podľa mamy pokukuje po dirigentskej paličke. Zatiaľ je však čas, možno nakoniec skončí ako lekár, keďže v rodine ich je niekoľko alebo z neho bude strážca poriadku.
Jeho mame úloha vyšetrovateliek celkom svedčí. Navyše silný cit bojovať za pravdu má aj v reálnom živote.
„Keď cítim potrebu, tak sa ozvem, ale nie takým spôsobom, aby som urazila. Nie som taká submisívna, aby som mlčala, keď sa mi niečo nepáči. Môjmu synovi sa to ale veľmi nepáči, keď niečo takto riešim," smeje sa.
Dobrovoľný terč
Herečka sa svojmu potomkovi snaží vysvetliť, že aj on má právo ozvať sa, keď sa mu niečo nepáči. Zároveň však apeluje na opatrnosť. Ozvať sa v pomere jeden proti viacerým nemusí byť vždy dobrý nápad.
„Stalo sa mi, že som išla vo vlaku a bol tam opitý človek, ktorý slovne veľmi nepríjemne obťažoval celý vagón. Spomínam si, že som si ešte v duchu vravela, že by som sa do toho nemala starať, lebo zo mňa bude terč. A tak aj bolo, keďže som si nedala povedať," priznáva sa herečka, že ju občas zmysel pre poriadok dostáva do úzkych.
Našťastie nikdy to nebolo príliš vážne. „Niekedy je lepšie utiecť, ani ja vždy zo seba nerobím hrdinu," dodáva s úsmevom herečka.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
