Hrdý rodák z Michaloviec spravil dieru do sveta aj vďaka muzikálom. Už štvrtý, ktorý sám napísal, bude mať slovenskú premiéru 18. februára. Atlantída s piesňami Mira Žbirku zožala v Čechách obrovský úspech, Ján Ďurovčík verí, že rovnako to bude na Slovensku.
Kým na Slovensku sú všetky jeho aktivity ostro sledované, v Čechách si užíva väčšiu slobodu. Známy choreograf, režisér, scenárista, ale aj hľadač talentov je však známy po celom svete.
Letá trávi v hoteloch od New Yorku po Tokio. Inak to nebude zrejme ani teraz, no kým k tomu dôjde, pred sebou má inú métu - predstaviť nový muzikál Atlantída, ktorý je jeho vlastný.
„Muzikály režírujem od 23 rokov, teraz mám 44. Ročne spravím priemerne jeden, tak už ich bolo dosť,“ smeje sa Ďurovčík.
Keď sa chce rozpamätať na presné číslo: „Nemám krátkodobú pamäť, ale to, že Atlantída je štvrtým muzikálom, ktorý som napísal, to viem.“
Pravidlo chodby
Na premiére, ktorá je naplánovaná na budúcu stredu a už je vypredaná, sa zrejme nezúčastní.
„Premiéru obvykle nevidím. Skúsil som to iba raz, ale museli ma vyviesť. Bál som sa, že dostanem infarkt, taký som bol zo všetkého nervózny.“
Našťastie tím, ktorý má okolo seba, je spoľahlivý a report z premiéry je takmer vždy bez chýb.
„Vážim si všetkých ľudí, s ktorými pracujem. Ako spoľahlivý dôkaz ocenenia mojej práce považujem 'pravidlo chodby'. Ak nie ste hlupák, cítite, keď po nej idete, aký k vám majú ľudia vzťah. Či sa pri stretnutí usmejú, chcú sa porozprávať alebo ochotne predĺžia skúšku.“
Celebrita
Ján Ďurovčík žije v dvoch svetoch, on sám ich delí na vážny a zábavný. K tomu druhému patria muzikály, k prvému zase baletné predstavenia.
„Muzikály tvorím len v Čechách a na Slovensku, s baletom zase cestujem po svete. Bavia ma oba tieto svety.“
Keď prichádza do zahraničia s baletom, berú ho všetci ako „obyčajného“ choreografa, no už si na vlastnej koži vyskúšal aj aké je to byť v zahraničí celebritou.
„Keď som sedel v porote svetového finále tanečnej súťaže Bailando, to bolo neuveriteľné. Fanúšikovia pod oknami hotela skandovali naše mená, kvôli nám museli zavrieť obchod, keď sme chceli nakupovať. To bola zoo.“
Kočovný život
Z takej obrovskej popularity bol Ďurovčík v šoku. Na Slovensku taký rozruch okolo svojej osoby zaznamenal len kým tvoril pár s Nelou Pociskovou.
„Vtedy to bolo skôr kvôli nej. Skutočne s Nelou odišiel aj záujem bulváru o moju osobu,“ vysvetľuje choreograf.
Rozhodne nie je typ, ktorému by takýto záujem bol príjemný, radšej v tichosti pracuje a necháva za seba hovoriť diela. Mimochodom, diár má plný na šesť rokov dopredu, takže diel bude viac než dosť a opäť po celom svete.
„Na kočovanie sa dá zvyknúť. Mám doma, v autách, v hoteloch také balíčky na prežitie. Kozmetiku, mobily, notebooky, okuliare, oblečenie na cvičenie. Samozrejme, že sa mi občas stane, že ľutujem, že mám krásny dom s bazénom, ale posledné roky som si v ňom ani nezaplával. To je realita.“
Vicemajster sveta
Aby sa z toľkého pracovného vypätie nezbláznil, hráva futbal. S Mufuzou, teda mužstvom futbalových zázrakov sa pravidelne zúčastňuje turnajov.
„Sme dokonca vicemajstrami sveta,“ chváli sa Ďurovčík.
K dokonalému životu mu ešte chýba cigara do ruky a je všetko v poriadku.
„Ja som bol dlho nefajčiar, ale už mám fajčenie aj v zmluvách. Vždy sú to len cigary, upokojujú ma, už by som bez nich ani neskúšal,“ dodáva na záver.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
