Hrá hipisáčku Alenu, ktorá nadovšetko miluje zvieratá. Herečka sa smeje, že výzorom s ňou spoločné veľa nemá, ale jedno zvieratko má aj ona doma. Na mysli má dvaapolročnú Emku, ktorá jej občas dáva riadne zabrať.
Od distingvovanej Simony v Divokých koňoch prešla k voľnomyšlienkárskej Alene s dredmi. Alenu Ďuránovú táto zmena nesmierne baví, aj vrátane spomínaných dredov, kvôli ktorým musí byť v maskérni medzi prvými.
„Sú fantastické a absolútne ju vystihujú. V súkromí by som si niečo také nikdy nedala, veď som herečka a čo už potom s nimi, len dohola,“ vysvetľuje v rozhovore pre rádio Expres.
Kvôli postavám už mala na hlave čierne vlasy aj červené, bola vystrihaná na chlapca, ale zdá sa, že limitom sa stali dredy. Tie jej sponkami pripínajú okolo hlavy a následne spoje zakryjú šatkou.
Aktívna dcéra
Vlasová tortúra spolu s maľovaním a obliekaním zhltne dosť času. Aj preto má Alena nástup na pľac aj o trištvrte na päť ráno. Ako by to nestačilo, noc pred natáčaním jej vždy spríjemní dcéra Emka:
„Neviem, ako to robí, ale vždy, keď musím takto ráno vstať, máme pekelnú noc. Emka má zlé sny, chce ísť spať ku mne, chce cikať, piť. O tretej ráno som ešte stále hore a to mi má o hodinu zvoniť budík. Keď nejdem do roboty, samozrejme, spí ako princezná,“ bonzuje na svoj poklad herečka, ktorá dvaapolročné šidlo neváha označiť za zvieratko: „Je veľmi hyperaktívna, ale bolo mi vysvetlené rodičmi, že je to normálne, lebo ja som bola taká istá. A ja sa tvárim, že neviem, o čom hovoria,“ dodáva so smiechom.
Samostatná jednotka
Keď Alena nehrá, je plnohodnotnou mamou, niekedy sa pristihne pri tom, ako jednou rukou mieša polievku, druhou stavia kocky a nohou ešte prepína rozprávky na notebooku.
Našťastie s partnerom Michalom Náhlikom si rodičovské radosti a starosti delia rovnako.
„Môj muž je absolútne samostatná jednotka. Dokáže sa perfektne postarať o dcéru, navariť, upiecť, upratať, zbaliť si kufor, vyprať aj ožehliť,“ vyratúva.
Jediné, čo mu k dokonalosti chýba, je opravárska zručnosť.
„Z domu som bola zvyknutá, že keď sa niečo pokazilo, brat alebo otec to bez problémov opravili. Teraz si musíme zavolať opravára.“
V Bratislave si nezvykla
Alena Ďuránová je rodáčka z Rožňavy, do školy chodila v Košiciach a aj keď dlho odolávala, nakoniec sa musela z východu presťahovať do Bratislavy.
„Sme tu celá rodina už dva roky, ale stále som si nezvykla. Muž hovorieva, že nech sa pozriem, ako dobre sa nám tu žije, ale mňa to stále ťahá domov. Vždy, keď mám voľných pár dní, balím kufre a idem za rodičmi do Rožňavy.“
Alene najviac chýbajú priatelia, ale aj mentalita ľudí vo veľkom meste je iná: „Doma som babke do obchodu na nákup išla tri hodiny, lebo každého, koho som stretla, sa patrilo pozdraviť a prehodiť zopár viet. V Bratislave to nehrozí. Nemám tu ani kamarátku, ktorej by som mohla zavolať aj o polnoci s prosbou o pomoc.“
S partnerom a dcérou. Emka je aktívna slečna. Foto: archív
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
