A aj keď je považovaný za jedného z najlepších amerických filmových tvorcov, naši susedia Miloša Formana právom nazývajú najvýznamnejším českým filmárom.
Filmy, ktoré natočil, majú dohromady 13 Oscarov, tri Zlaté glóbusy a niekoľko cien BAFTA. Kamaráti sa s významnými osobnosťami nielen zo svetového filmového priemyslu, ale aj spoločenského života a politiky.
A pritom, keď odišiel do Ameriky, toho nemal veľa, len obrovské odhodlanie dobyť Hollywood. A to sa mu aj podarilo.
„Človek musí vždy snívať vyššie, než na čo má,“ hovorieval Miloš Forman, ktorý si šiel za svojimi cieľmi, aj keď to nebola vždy priama a pohodlná cesta.
O rodičov ho pripravilo gestapo
Už od detstva to nemal ľahké, pretože sa ho až bytostne dotkla druhá svetová vojna. Narodil sa ako Jan Tomáš Forman 18. februára 1932 a bol najmladším z troch synov stredoškolského učiteľa z Čáslavi.
Keď mal osem rokov, prišiel o otca, pretože ho gestapo zatklo za pôsobenie v protifašistickom odboji.
Krátko na to zatkli aj mamu, hoci nič nespáchala. Jeden predavač však kvôli svojej záchrane obvinil z rozširovania protinemeckých letákov 12 čáslavských žien.
Oboch rodičov neskôr z väzenia transportovali do koncentračných táborov. Matka zahynula v Osvienčime, otec v Buchenwalde.
Miloš preto vyrástol v domove mládeže a internátnej škole pre obete 2. svetovej vojny v Poděbradoch.
Réžiu objavil vďaka bratovi
Ako však spomína, svet šoubiznisu ho fascinoval odmalička, ale na to, aby bol hercom, mal hroznú trému.
Dodnes si však pamätá na to, kedy ho očarila profesia režiséra. Bolo to vďaka staršiemu bratovi Pavlovi, ktorý robil asistenta výtvarníka v operete.
„Brával ma do zákulisia divadla. Baletky a tanečníci boli pre mňa bohovia, ich šminky fascinujúco voňali. A medzi tými mojimi bohmi chodil taký otrhaný strýko, ku ktorému vzhliadali ako k Pánu Bohu. Brat mi povedal, že je to režisér, a tak som zistil, že to by bolo niečo pre mňa,“ tvrdil.
Na štúdium réžie na DAMU ho však nevzali. A keďže mu hrozila povinná vojenčina, chcel sa jej vyhnúť. Rýchlo sa teda musel prihlásiť na vysokú školu.
Na výber už mal len dodatočné skúšky na baníctvo v Ostrave, prípadne právo v Prahe, alebo dramaturgiu - scenáristiku na FAMU. Prihlásil sa na všetky tri a keďže na filmovú akadémiu boli skúšky najskôr, bolo rozhodnuté.
Už počas školy začal asistovať na Barrandove a po jej skončení sa naplno vrhol na filmovanie.
V roku 1967 naznačil, že s ním treba rátať, pretože jeho film Hoří má panenko zožal mimoriadny úspech a bol nominovaný na Oscara. Prvý „útok“ na zlatú sošku mu ale ešte nevyšiel.
Vycestoval oficiálne, stal sa emigrantom
Všetko sa zmenilo, keď v roku 1967 Československý Filmexport podpísal s Američanmi zmluvu, vďaka čomu Forman dostal povolenie v USA natočiť film Taking off. A po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 za oceánom už zostal.
Tvrdí však, že nechcel byť emigrantom a chcel svoj pobyt zoficiálniť. Normalizačná garnitúra nesúhlasila.
„Keď som na filme začal v Štátoch robiť, nikdy by mi nenapadlo, že tam zostanem. Naivne som si myslel, že urobím veľdielo a doma ma privítajú so slávou. Lenže to sa nestalo, a keď som potom veľmi slušne požiadal Filmexport, aby mi výjazdnú doložku predĺžili, rozviazali so mnou pracovný pomer. Spadla 'klec' a rozhodol som sa zostať tam. Nemal som žiadne peniaze, ale našťastie som dostal ponuku natočiť dve reklamy. To bol bod zlomu,“ zaspomínal si na svoje americké začiatky.
A roztrhlo sa vrece s Oscarmi
Za oceánom sa rozbehla Formanova kariéra snov a už zakrátko stál medzi najväčšími hviezdami. V roku 1975 natočil film Prelet nad kukučím hniezdom o americkom trestancovi s Jackom Nicholsonom.
Forman získal Oscara za najlepšiu réžiu a ďalšie sošky za najlepší film, hlavného herca, hlavnú herečku a scenár. „Kukučie hniezdo“ získalo aj 4 Zlaté glóbusy a množstvo ďalších cien.
A úspešné snímky prichádzali ďalej. V roku 1979 natočil síce neocenený, no kultový „hipisácky“ muzikál Vlasy (v origináli Hair), v ktorom sa o úlohu uchádzala aj začínajúca Madonna či Bruce Springsteen, no rolu nedostali. Za ďalší film Ragtime o rasovej neznášanlivosti získal Zlatý glóbus.
Oscarovú slávu si užil opäť o desať rokov vďaka filmu Amadeus. Príbeh o Salierim, ktorý sa snaží zničiť Amadea Mozarta, získal 13 nominácií na Oscara.
Osem premenil na víťazstvo a Forman mal na poličke ďalšieho Oscara za réžiu.
Režisér sa však aj na vlastnej koži presvedčil, aký je úspech vo svete filmu vrtkavý. Jeho ďalšia snímka Valmont bola označená za prepadák a to ho tak vzalo, že chcel s filmovaním nadobro skončiť. Našťastie to nevzdal a vznikli filmy ako Ľud verzus Larry Flint a Muž na Mesiaci.
Tri ženy a dve dvojčatá
Obdivuhodné počiny sa mu podarili aj v súkromí. Trikrát sa oženil a má štyroch synov, no unikátom je, že ide dvakrát o dvojčatá.
Jeho prvou manželkou bola herečka Jana Brejchová. Mala len 17 rokov, keď sa do seba zaľúbili. Zakrátko sa zosobášili, ale na vzťah neboli dosť zrelí. Forman ju podviedol s baletkou, Brejchová mala románik s Nemcom Ulrichom Theinom a nasledoval rozvod.
Druhú manželku – herečku Věru Křesadlovú spoznal pri nakrúcaní filmu Konkurz a keď otehotnela, zosobášili sa. Narodili sa im dvojičky Peter a Matej, ktorí si ako deti zahrali vo filmoch o Homolkovcoch. Ich otec však už v tom čase bol v Amerike.
A keď si už Forman zvykol na život slobodného muža, ktorý si užíval všetko podľa svojej chuti, vstúpila mu do života žena, ktorá sa stala jeho treťou manželkou. Martina Zbořilová bola o 34 rokov mladšia, študovala filmovú vedu a predtým bola láskou Karla Gotta.
„Vzťah s Karlom nesľuboval budúcnosť. A tak som odišla navštíviť sestru do Ameriky. Najskôr som žila z našetrených peňazí a keď došli, robila som v delikatesách, reštauráciách a upratovala som domy,“ vysvetlila blondínka, ktorá si popri tom chcela dopísať diplomovku a rozhodla sa v nej citovať legendárneho Formana.
Skontaktovala sa s ním cez jeho agenta, stretli sa a ona ho očarila natoľko, že začali spolu chodiť. Pre režiséra bolo príťažlivé a pikantné, že má vzťah s upratovačkou.
Martina to so slávnym mužom rozhodne nemala ľahké, pretože nebol zvyknutý žiť v rodine.
„Od deviatich rokov šiel životom sám so svojím kufríčkom. To ma dojímalo. A tak som sa ho snažila nenápadne vtiahnuť do sveta, ktorý som pre nás chcela vybudovať. A myslím, že sa mi to podarilo,“ tvrdí žena, ktorú všetci ľudia opisujú ako prototyp profesionálnej manželky.
Formanovi porodila dvoch synov – dvojičky Andyho a Jima, no kým ich starší nevlastní bratia v Česku pôsobia v umeleckých kruhoch, oni inklinujú skôr k športu. A otca mrzí, že veľmi slabo ovládajú češtinu.
České pivo i „vepřové“
Slávny režisér je totiž stále naviazaný na svoju rodnú krajinu, aj napriek tomu, že v Česku nebol niekoľko rokov a asi už ani nikdy nepríde.
Dlhý let by zdravotne nezvládol a navyše má vážnu okulárnu degeneráciu, teda postupné strácanie zraku.
Stále sa však stretáva s krajanmi, ktorí ho radi navštevujú v jeho veľkom dome v Connecticute. Ten je v Amerike jeho českou oázou.
„V kuchyni často cítiť vôňu guláša, kačky, bravčového na rasci, v chladničke mám plzenské pivo a nad pracovným stolom mi visí obraz Špálu a na záhrade sú lipy, ktoré som tu pred rokmi zasadil,“ dodal.
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
