Stranou, ktorú - k životu sa pomaly prebúdzajúca - kampaň najviac šetrí, je nepochybne SNS. Keby nič iného, už len to, že ostatní po sebe kydajú vidlami, a SNS akoby nezúčastnená na ohadzovaní invektívami ticho hrubne v bokoch i páse, je veľký úspech jej predsedu, Andreja Danka.
Ak sa pozrieme na vec hlbšie, tak je až bizarné, že percentá, ktoré (zrejme) stráca Smer, nabiehajú presne tej jedinej strane, ktorá ho nechá na pokoji a neútočí naň.
Pretože, všakáno, nedá sa nevšimnúť, že (mierny?) percentuálny regres Ficovej strany ide ruka v ruke s lepšiacimi sa ciframi SNS, ktorá skórovala tu či tam už aj dvojciferne a keď urobíme akýsi priemer všetkých prieskumov, tak je už tretím najsilnejším subjektom.
Volebné štáby parlamentnej opozície majú takto - okrem mnoho iného - na stole aj rébus, či negatívna kampaň proti Smeru dáva nejaký výnos, ak ten, kto z nej profituje, je Ficova - bez diskusie - preferovaná voľba do koalície (ak ju bude potrebovať, samozrejme): Z debaty, či je lepší variant povedzme 40-percentný Smer a 6-percentná SNS, alebo 35-percentný Smer a 10-percentná SNS, žiadne rozumné východisko nie je.
Fakt je, že ani nevieme naisto, či ten princíp spojených nádob medzi Smerom a SNS funguje.
Alebo Danko rastie nezávisle na prostredí vonkajšej kampane? Čiže výlučne cez pôsobenie osobných vlastností (nekonfrontačnosť, akože konštruktívnosť), a komunikačnú exkluzivitu, keďže nikto iný zo SNS nie je médiami pozývaný ani oslovovaný.
Keby totiž bol, hneď by bolo zrejmé, že celá „zmena" v SNS začína a končí na poste predsedu, na ktorom je Danko zaiste pokrokom.
Otázka je, že kto by po Slotovi nebol, všakže....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
