Jediné, čo sa dá naisto postulovať, je, že pat vo vojne inštitúcií, ktorý trval od októbrového výroku ÚS (pozri nižšie), sa mediálne trochu rozhýbal, čo sa dá vnímať ako Kiskov príspevok do kampane. (Po webovej stránke Verejná objednávka.)

Faktom je, že odmietnutím Kiskovej žiadosti o výklad ústavy ohľadne jeho menovacích kompetencií samotný ÚS umožnil prezidentovi postaviť sa do pozície, že akože nevie, čo má v ústavne zamotanej situácii robiť.

Iný fakt ale je, že ak celú kauzu roztiahneme do perspektívy, tak z pasce menovať čosi z tria Sopoliga, Fulcová, Ďuriš sa Kiska veľmi ťažko vyšmykne. (Tých troch si Smer zvolil už dávno, vybrať má Kiska dvoch.)

Teda môže sa vyšmyknúť v prípade, ak budúci parlament, ktorý príde po 5. marci, bude mať politicky zásadne inú fazónu, než ten náš milý odchádzajúci.

To je však, povedzme si úprimne, veľmi nepravdepodobné, aj keď presne na toto sa prezident spolieha, keď ohlasuje zámer riešiť problém s novou NR SR.

A aj keby sa politická štruktúra NR SR (výrazne) zmenila, vôbec nie je isté, či ho dokáže nakriatnuť k novej voľbe kandidátov, ktorá by ho zbavila bremena menovať niektorú z nominácií, čo už raz odmietol.