Vždy si vedel dobre vybrať. Darí sa mu v práci a ani v súkromí sa nevyskytujú škandály, ktorými by kŕmil bulvár. Ešte aj oslavy narodenín, ktorých za tie roky bolo šesťdesiatštyri, nemali prívlastok bujaré. Možno to zmení tá šesťdesiata piata, ktorá je pripravená na nedeľu.
Množstvo známych tvárí sa oslavám vyhýba. Najmä s pribúdajúcim vekom sa im nechce oslavovať, že sú opäť o rok starší.
Miroslav Donutil komplexy z veku nemá, a tak sa už teší na oslavu aj darčeky, ktorých bude istotne neúrekom.
„Manželka má dar vždy ma prekvapiť niečím symbolickým, ale zároveň nápaditým a vtipným. Takže sa teším a spolieham sa na jej fantáziu,“ komentuje s úsmevom sympatický herec.
Mladý a krásny
Manželka Zuzana je pre Donutila skutočným pokladom. Tvoria jeden z najstabilnejších párov českého šoubiznisu. To sa tak často nevidí a je to o to prekvapivejšie, že herec sa neraz vyjadril, že jeho mladosť bola bujará.
Spolu s Bolkom Polívkom mal tisícky obdivovateliek. „Keď sme sa nedávno stretli, tak mi povedal, že nejaký casanova napísal pamäte a že mal za život 2 600 žien a hovorí mi: Miro, to je vôl, to bola naša ročná norma!“
Toto obdobie výraznej ženskej náklonnosti sa spája s pôsobením v divadle Husa na provázku. Ženy z mladého a pohľadného herca nevedeli spustiť oči: „Skutočne bol problém, keď sme sa objavili na ulici. Dievčatá po nás túžili, čo nám ako mladým chlapcom imponovalo.“
Láska na prvý pohľad
Našťastie predtým, ako sa z Miroslava Donutila takmer stal druhý Casanova, spoznal Zuzanu.
„Stretli sme sa na oslave narodenín dieťaťa nášho kamaráta. Ja som tam prišiel s gréckou kapelou a zaspieval zopár pesničiek. Jej sa to páčilo. A keď sme sa na seba pozreli, tak vzniklo presne to, čo vzniknúť má. Zrazu to tam bolo, zapadlo to do seba a v tom momente sme vedeli, že spolu budeme chodiť.“
Donutilovi imponovala nielen Zuzanina krása a šarm, ale aj to, že vôbec netušila, že randí s obletovaným hercom.
„Na chvíľu ma to vykoľajilo, ale po chvíli zaujalo, že so mnou trávi čas, aj keď nevie, čo robím. Keď som ju potom vzal do divadla a videla ten záujem ostatných, tak bola trošku prekvapená.“
Konvalinky v decembri
Nakoniec Zuzana Miroslavovi povedala áno deň pred Silvestrom ako osemnásťročné dievča.
Tento deň si manželia pripomínajú každý rok kytičkou konvaliniek, ktorú pôvodne držala Zuzana v rukách ako svadobnú kyticu.
Zohnať v decembri konvalinky je rovnako ťažká úloha, ako dostala Maruška, keď hľadala v snehu jahody. Donutil si to uvedomuje a preto tento rituál označuje ako najväčšie romantické gesto.
„Našťastie mám kamaráta, ktorý sa zaoberá dovozom kvetín z Holandska, tak ten mi ich stále zoženie. A ja ich toho 30. decembra dávam manželke, vždy ich je toľko, koľko rokov sme spolu.“
V otcových šľapajach
Dôkazom ich spoločnej lásky sú aj dvaja synovia, mladší Martin a starší Tomáš. Martin sa dokonca rozhodol ísť v otcových šľapajach. Momentálne spolu pôsobia aj v hre Amadeus. Dnes je už herec na syna pyšný, no keď doma zaznelo, že by chcel byť hercom, nadšenie sa nekonalo. „Vyhováral som mu konzervatórium, chcel som, aby si spravil nejakú normálnu strednú školu a až potom, ak by mal stále záujem, mohol ísť študovať na AMU. Nakoniec sa ukázalo, že sa rozhodol dobre a hneď po konzervatóriu nastúpil do divadla.“
Vďaka reparátu herec
Otec syna varoval najmä pred tým, že uznanie v tejto profesii môže prísť neskoro, ale aj vôbec.
„Vravieval som mu, že to, čo vidí doma, je výsledkom štyridsaťročnej práce, ale to, čo ho bude čakať v začiatkoch, bude veľmi ťažké. Ja som to zažil, viem to.“
U Donutilovcov sa herecké gény dedia z generácie na generáciu, preto tomu zabrániť je takmer nemožné. Miroslavovi rodičia boli nadšení ochotníci a starý otec vynikal rozprávačským talentom a zmyslom pre humor. Ani to však nestačilo, aby sa mladý Donutil rozhodol pre herectvo jednoznačne.
„Keď som končil strednú školu, nemal som jasno, čo budem robiť. Premýšľal som nad prácou lesníka alebo novinára. Nakoniec však rozhodlo moje prepadnutie z francúzštiny. Vďaka reparátu a oneskorenej maturite som nakoniec šiel na prijímačky na JAMU a vzali ma.“
Nové cesty
Úspech sa dostavil pomerne skoro. Po osemnástich rokoch opustil herec brniansku divadelnú scénu a na ďalšie roky sa usadil v Národnom divadle. To už prichádzali aj ponuky na účinkovanie vo filmoch.
Zažiaril v Balade pre banditu v postave Nikolu Šuhaja, v Tankovom prápore či Čiernych barónoch. Pamätný je aj ako major Šebek v kultových Pelíškoch, či z novších Román pre mužov alebo Desať pravidiel, ako zbaliť dievča.
Vidieť Miroslava Donutila v seriáloch nebývalo až doteraz bežné. No ako Doktor Martin v pôvodne anglickom seriáli je výborný. Zatiaľ však odoláva opäť sa vrátiť k televíznym šou, kde spovedal známe tváre alebo rozprával vtipné príhody.
„Prichádzajú mi rôzne ponuky, ale už stačilo. Rozprával som vo svojich reláciách stovky historiek. Nemyslím si, že má význam neustále pokračovať v niečom, čo bolo niekedy úspešné. Naozaj by som radšej robil niečo nové. Stále musím hľadať nové cesty, trhlinky, v ktorých môžem prekvapiť. Inak stratím seba, ale aj diváka.“
Nič si nedokazuje
Ako úspešného herca si občas na paškál vezme bulvár. Už ho niekoľkokrát rozviedli s manželkou a tiež ho radi označujú ako človeka, ktorý má úspech na úkor druhých.
„Naozaj si nepotrebujem nič dokazovať na úkor druhých. Áno, podsúvajú mi to často, ale sú to fámy a s tými nič neurobím. Závisť je závisť a klebety sú klebety. Ja som šťastný, keď som obklopený šikovnými mladými ľuďmi. Rád im podám pomocnú ruku, rovnako ako ju od kohokoľvek prijmem,“ mieni Miroslav Donutil.
Energia od mladých
Práve vďaka novej generácii hercov sa herec udržuje vo forme, aj keď je to s pribúdajúcim vekom stále ťažšie.
„Je stále viac momentov, keď si uvedomujem, že to už nie je ako za mlada. Pred dvadsiatimi rokmi som v Sluhovi dvoch pánov javiskom len tak preletel, dnes som rád, keď ho prehopsám. Pomáha mi, že sa pohybujem medzi mladými ľuďmi, snažím sa im fyzicky vyrovnať. Takéto prekonávanie ma baví a nabíja ma,“ vysvetľuje.
Svoj vorkoholizmus má Miroslav Donutil našťastie pod kontrolou: „August a september trávim vždy na chalupe, chodím do lesa, chytám ryby, hrám golf, rúbem drevo. Aj tu rovnako ako v profesii platí, že pracujem rád, pretože robím veci, ktoré som si vybral sám a som o nich presvedčený.“
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
