Richard Sulík sa odkopol k dlhému ťahu. Vyzval voličov miniatúrnych strán - teda takých, čo sú asi o dve-tri percentá „štíhlejšie" ako tá jeho - aby neriskovali prepadnutie hlasu a hodili to na SaS.

Krok je racionálny nielen optikou SaS, ale aj širšieho záujmu tých širokých vrstiev obyvateľstva, ktoré sa síce nezhodnú na vyvolenej partaji svojho srdca - presnejšie na najmenšom zle - majú ale konsenzus, že dosť bolo Fica.

Ak je faktom - a to teda je - že napr. podľa Focusu padne v marci pod stôl 17 percent všetkých odovzdaných hlasov (môže ale byť, že aj viac než 20 percent), tak treba vedieť, že ak sa preženú tzv. druhým skrutíniom, víťazom prerozdeľovania (to je to druhé skrutínium) bude Smer.

Podľa pravidla, že po „očistení" výpočtu od prepadnutých sa v prospech najsilnejšieho prepočíta pomerne k sile ostatných najviac mandátov.

Táto kliatba päťpercentného prahu, ktorej účelom v systéme je stabilita vládnutia (predstavte si parlament s pätnástimi stranami), by však slovenskú realitu, čiže vôľu voličov hrubo až fatálne skreslila, keďže letmý politologický skríning pidistrán hovorí ešte raz - pozri vyššie - že spoločným menovateľom je „antifico".

Na tom nič nemení ani posledná metamorfóza strany SKOK, ktorá chytená v márnosti svojho percenta a pol vyhlásila, že je pripravená na spoluprácu so Smerom. (Fica muselo roztrhnúť od rehotu.)

Minimalizácia percenta prepadnutých hlasov je teda takpovediac aj vyšším záujmom, ktorým je, aby obraz parlamentu čo najvernejšie kopíroval vôľu ľudu.

Otázka, že prečo sa teda pidistrany nespojili, či nemali za štyri roky (či odkedy vznikli) dosť času, je plne legitímna, rieši však len motivácie a sebastrednú mentalitu „lídrov", ale nie náš problém.

Sulíkova výzva má takto iba jednu chybu: Prečo by mali voliči ešte útlejších strán ako SaS dať hlas práve jej, keď ho môžu investovať aj s omnoho istejším efektom?

Pretože, všakáno, ak sa strana štyri roky pozerá na päťpercentnú čiaru raz tesne zhora, a potom o chlp zdola - o čom svedčí napríklad Focus, pričom v MVK je na tom SaS ešte horšie - tak aj ona je kandidátom byť potravou Smeru v druhom skrutíniu.

Iste, šanca SaS, na rozdiel od tých, voličov ktorých oslovila, na parlament je povedzme, ehm, ehm, päťdesiatpercentná.

Takže ujsť k nej môže byť z hľadiska vyššieho záujmu aj efektívnejšie ako napr. k Sieti (KDH, Mostu), keďže dezertéri poslednej chvíle takto minimalizujú prepadnuté hlasy hneď dvakrát.

Raz vlastný, druhýkrát kolegov „originálnych" voličov SaS, ktorí možno práve ich zásluhou predsa len dostanú stranu do NR SR.

Sulík rozpráva často a hrubo od veci, tentoraz si ale vypočutie zaslúži.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.