Minulotýždňový pochod sestier v Prešove som si prešla s foťákom tiež. Spolu s nimi. Teda, názorovo ani nie s nimi, ani nie proti nim – na neutrálnej pôde, za médiá.
Musím uznať, že to malo „grády“. Emočná stránka u mňa je dosť výrazná. Veci často prežívam intenzívnejšie ako okolie (občas až nad mieru).
A toto emóciami len tak kypelo. Do toho transparenty, sviečky, pokriky. Samej seba som sa pýtala, či tak nejako to vyzeralo v tom 89.
Bez ohľadu na opodstatnenosť pochodu ma fascinovala jedna vec. Že sa konečne ktosi ozýva aj inak, nielen pri stole v krčme či za zatvorenými dvermi, zas ktosi len chce povedať, že tu vládne nespravodlivosť.
Spravodlivosť na svete neexistuje, tá bude až na tom svete druhom, vraví sa. Tu sa asi protirečiť nedá, skúsenosti má každý.
V týchto dňoch uplynulo 140 rokov od smrti Jonáša Záborského. Jeho slová sú také výstižné i pre dnešnú dobu, až je to nepochopiteľné.
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
