Fyzické potýčky s americkými ropákmi, od Vianoc trvajúce blokády ciest, otvorené listy, tlačovky, desiatky podnetov na políciu, osobné stretnutia s ministrom pri odovzdávaní hasičských áut. Petície stoviek občanov a horúca sledovaná téma vo všetkých médiách.
Nič z toho zrejme neprinúti vládu a ministerských úradníkov, aby vytiahli hlavu z ropného piesku a aspoň zo slušnosti sa k problému vyjadrili.
A odpovedali hnutiu odporu proti vrtom a ťažbe, ktoré sa za posledný polrok sformovalo na severovýchodnom Slovensku.
Na bilbordoch sa „Slovensko chráni“ a „robí sa pre ľudí“. Podľa ropnej kauzy na ďalekom východe to vyzerá tak, že vláda krajinu chráni pred občanmi vlastných obcí a robí hlavne v prospech pochybných ropných spoločností vlastnených medzinárodnými oligarchami typu ukrajinského Kolomojského.
Keď vidím rusínske starenky v „chustkach“ ako v Krivej Oľke, Ruskej Porube alebo Smilne v 20-stupňovom mraze spínajú ruky a bezmocne prosia amerických ťažiarov, aby odišli z ich cesty a dediny, je mi fyzicky zle.
Jediné čo v chudobnom kraji v drsných podmienkach severovýchodu držalo generácie ľudí pri ťažkom živote, je neporušená príroda, čistý vzduch a čistá voda z vlastnej studne.
Áno, toto je ich bohatstvo, za ktoré sa budú biť a táto krajina im patrí. Žiadnych Američanov vŕtajúcich dva kilometre do zeme za ich humnami tu nepotrebujú a nechcú.
A neexistuje expert, ktorý ich presvedčí, že ťahať ropu alebo bridlicový plyn z takejto hĺbky pár metrov od ich domov a studní je bezpečné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
