V januári by sa dožil deväťdesiatky.
Dôvodov na „silné“ slová bolo hneď niekoľko. Rodák zo Strážskeho zomrel v roku 2012 nepovšimnutý a umelecký svet sa o jeho pohrebe dozvedel až o dva týždne neskôr.
Rozlúčiť sa s ním prišlo vraj len sedem ľudí. Hlavnou príčinou rozladenia u jeho priateľov však bola skutočnosť, že údajne skonal opustený žijúc v garáži, hoci svoju rodinu celý život nadovšetko miloval.
Hviezdil aj v Košiciach
O živote skvelého herca, ktorý bol v rokoch 1950 až 1955 členom činohry Štátneho divadla v Košiciach a hviezdil pod taktovkou Janka Borodáča, sa veľa nevie. Rozhovory totiž zásadne neposkytoval.
Predstaviteľ životaschopných a energických postáv však vždy patril medzi mimoriadne obsadzovaných umelcov a zatiaľ čo v práci sa mu nesmierne darilo, v súkromí to už bolo o inom.
A ako sa tiež vraví, svetská sláva poľná tráva. Po odchode z divadla sa mu totiž navyše začali kopiť finančné problémy, umelec sa druhýkrát rozviedol a dom prepísal na syna.
Istý čas žil v byte odkázaný na pomoc priateľov, no po exekúcii ostal na ulici a posledné dni života strávil v schátranej garáži.
Nik nám nepovie Ďakujem?
Presnú pravdu o príčinách jeho ťažkostí sa dnes už zrejme nedozvieme, no takýto smutný koniec si rozhodne nezaslúžil.
„Chudák Edo, taký veľký herec. Za to, čo sme urobili, ani Ďakujem nám nikto nepovie?,“ rozľútostil sa pred časom po zistení priateľovej smrti jeho blízky človek, operetný sólista Anton Baláž.
„On svoju rodinu miloval, ale bola to slepá láska. Nevidel ich chyby, a že ich bolo dosť,” rozčuľoval sa v médiách herec Andy Hryc.
Neodmietol pohárik a miloval ženy
Kariéra E. Bindasa pritom predznamenávala krásne roky jesene jeho života. Kde sa stala chyba, to je dnes už bezpredmetné.
Herec však pre umenie urobil všetko, čo sa dalo. Navyše bol nesmierne priateľský, manuálne zručný a vždy veselý, čím si ľahko získaval priateľov.
Zbožňoval tiež šport, údajne nikdy neodmietol ani pohárik borovičky a slabosť mal pre krásne ženy.
Zrejme preto mu nevyšlo ani jedno manželstvo.
Nacistickí velitelia
E. Bindas bol človek, ktorý sa podľa kolegov zaslúžil o rozvoj slovenského divadelného umenia.
V rokoch 1947 až 1949 študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.
Postupne vystriedal niekoľko domovských scén, od Štúdia Národného divadla, cez Dedinské divadlo, Štátne divadlo v Košiciach, Divadlo Petra Jilemnického v Žiline, Armádne divadlo v Martine až po činohru Novej scény, kde strávil 34 rokov a bol oporným pilierom súboru.
Hviezdil v charakterových i komických úlohách a keďže vedel po nemecky, vo filmoch sa často objavoval v úlohách nacistických veliteľov.
Známy bol aj ako dabingový herec a naposledy si zahral na Novej scéne v muzikáli Hello, Dolly! v roku 2007.
Z najznámejších filmových titulov, v ktorých účinkoval, môžeme spomenúť filmy Kapitán Dabač, Majster kat či Panna zázračnica.
V roku 2008 si zahral aj v seriáli Mesto tieňov. Zomrel 28. októbra 2012.
Autor: Spracovala: Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
