Preberanie moci v Poľsku stranou Právo a spravodlivosť (PiS), čo v jesenných voľbách ulovila nadpolovičnú väčšinu, nesie všetky znaky - formálne aj obsahové - pamätnej Mečiarovej „noci dlhých nožov", ktorá bola úvodníkom k dokaličeniu slovenskej demokracie druhej polovice 90. rokov.
Nebývalo priamočiare až drastické - aj Orbán to robil viac v rukavičkách - ovládnutie Ústavného súdu a po ňom „verejnoprávnej" televízie, čo sú dva hlavné smery úderu, vyháňa do ulíc domácu občiansku opozíciu a zalarmovalo Brusel, ktorý chystá proti Poľsku procedúru podľa Lisabonskej zmluvy.
Keďže Kaczynski - to je šéf PiS, ale nie predseda vlády (to je Szydlová) - nemá ani v päte ustúpiť, ku všetkým krízam, čo obchádzajú Európu, pribudne v r. 2016 ešte poľská. V akom zmysle a prejavoch, to sa nedá presne povedať.
Destabilizácia vnútorná, keďže tam je reálny občiansky odpor, i vzťahov s EÚ však nesie náboj úplne iného kalibru, ako napr. maďarský predskokan, keďže Poľsko je mocnosť nielen regionálna, ale i európska.
To je mimoriadne, ale mimoriadne zlá správa pre Slovensko. Ak totiž perspektívu roztiahneme, tak z východu máme totálne rozvrátenú Ukrajinu s rizikom regulárnej vojny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
