Je dosť príznačné pre situáciu na predvolebnom poli, že na otázku, kto by mohol vymeniť Fica na poste premiéra, odpovedala viac než tretina respondentov Polisu, že NIKTO. To je najviac zo všetkých „konkurentov".
A skutočnosť, že až potom ide Procházka s 30-percentným ratingom, a ďalej dlho, dlho nič, a Andrej Danko (SNS!, 18 percent), je dosť hlbokou sondou do problému, že prečo nie je opozícia vnímaná ako alternatíva Smeru.
Ak je v zavedenejších pomeroch bežné, že predsedovia strán sa „kampaňujú" ako kandidáti na premiérov, na Slovensku by iste bolo trochu smiešne, keby sa na predsedov vlády štylizovali šéfovia jednociferných strán.
Zosobnením biedy je Figeľ, ktorého si ako premiéra vedia predstaviť zrejme akurát voliči KDH (8 percent).
Základný problém nie je v tom, čo podsúvajú mnohí jednookí analytici, teda že opozícia sa nevie zjednotiť - v zmysle fúzovať.
Stranícke identity samy osebe, ktoré majú KDH (extrémne vyvinutá), ale aj SaS, či Most, sú celkom korektnou OBJEKTÍVNOU príčinou, prečo vytvorenie jedného konkurenčného subjektu Smeru, alebo i aj akejsi predvolebnej konfederácie so spoločnou kandidátkou, nie je serióznou agendou.
Na ponuku alternatívy by však úplne stačila dohoda o jednotnom povolebnom postupe. Buď s jednou vyznačenou tvárou - tento (táto) bude premiérom - alebo aj s oslabenou verziou, že ním bude líder strany s najvyšším preferenčným ziskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
