Vypredáva kluby a pritom o sebe tvrdí, že spievať a hrať vlastne nevie, aj keď je dcérou herečky. Úprimnosť nadovšetko, a tak bez okolkov prizná, že peniaze radšej utráca za jedlo ako za šaty a keby prestala behávať, zlenivela by.

Vyštudovala filmovú scenáristiku, predtým sa však niekoľkokrát pokúšala dostať na herectvo, žiaľ neúspešne.

„Ja som tak veľmi chcela byť herečkou, nedošlo mi však, že neviem hrať," vysvetľuje Katarzia.

Na čo ona potrebovala čas, to jej mama vedela veľmi skoro: „Mama ma chcela presvedčiť, že na herectvo nemám talent a nech nič neskúšam. To bol náš večný spor počas puberty. Dnes viem, že mala pravdu a som vlastne rada, že to nevyšlo. Šťastná by som asi nebola."

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Iba priemerná

Svoje šťastie najskôr hľadala ako asistentka réžie, no nenašla ho, a tak dala výpoveď a začala sa profesionálne venovať hudbe.

„Rodičia sú klasici, nie je dôvod čudovať sa, že boli vydesení, keď som im povedala, že dávam výpoveď a sťahujem sa s gitarou do Prahy."

Dovtedy hrávala len pre seba. Rovnako to bolo aj so spevom, navyše Katarzia bez okolkov konštatuje, že ani v jednom na umeleckej škole nevynikala.

„V oboch som skôr priemerná, ale prišla som na to, že keď v ničom z toho nevynikám, tak musím staviť na obsah."

Chce byť ako otec

Zatiaľ svoju kariéru hodnotí skôr ako sled náhod. Na to, aby ju uživila sa musí priadne obracať.

„To je cena mojej slobody. Povedala som si, že teraz nebudem myslieť na hlúposti, takže žiadne šaty a topánky. Aj keď ja radšej aj tak míňam za jedlo ako garderóbu," smeje sa.

Katarzia pôsobí ako bezstarostná mladá dáma, ktorú nič príliš nerozhádže. Tento životný postoj neprišiel „len tak", musela na ňom pracovať.

„Mamina je veľmi impulzívna a emotívna, zatiaľ čo ocino je introvertný a pokojný. Mamina občas robila doma scény a mne to liezlo na nervy, takže som sa rozhodla, že budem radšej ako ocino. Ale nie vždy sa mi to darí."

Senzitívna

Zatiaľ je to minimálne na dobrej ceste: „Gény sa podľa mňa oklamať nedajú. Nakoniec sa vždy pristihnem, že v určitej situácii robím to isté, čo mama, len sa snažím o pravý opak," smeje sa.

Samu seba dokonca hodnotí ako veľmi senzitívnu, rozplače ju hocičo a emócie s ňou dokážu robiť, čo len chcú.

Našťastie v bežnom živote sa už natoľko neprejavuje, keďže sa zo všetkých svojich splínov zvyčajne vypíše alebo vybehá.

„Beh ma veľmi baví. Neznášam kolektívne športy, dokonca som niekoľkokrát bola aj v posilňovni a to je už iná bizarnosť! Byť zavretá v neónovej miestnosti a cvičiť na strojoch ako veverička je smiešne. Takže behám, pretože musím, inak zleniviem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.