Ten si totiž dovolil - na inom mieste - napísať, že „protiteroristický balík Smeru mal Kiska odmietnuť celý, en bloc aj s chlpmi. Teda vrátane ústavnej časti (predĺženie zadržiavacej lehoty), ktorú podpísal.
Jadrom tvrdenia cteného kritika je, že prezident nemá oprávnenie nepodpísať ústavný zákon. Takže autorská domnienka, že svojím podpisom iba legitimizoval volebný marketing Smeru, je „bez zohľadnenia viacerých ústavne a právne významných faktov".
OK. Komentátor nie je ústavný právnik, nemá na to bunky ani konexie. Pokiaľ ale čítať nezabudol, tak v Ústave sa k problematike píše iba toľko, že prezident „podpisuje zákony", resp. „môže vrátiť NR SR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia zákona".
No. Je možné, že Ústavný súd k tomu už dal nejaký spresňujúci výklad, alebo to rieši „prevádzací" zákon, avšak čisto z Ústavy je prezident vo vzťahu k autogramom pod ústavným zákonom úplne slobodný muž.
Aj keď výklad či nižšia norma nedávajú prezidentovi inú voľbu než ústavný zákon podpísať, z hľadiska najvyššieho zákona štátu je aspoň tak relevantné, že prezident „vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia (....)".
A otázka, či týmto spôsobom - prekročením oprávnenia - sa prezident postavil na obranu základných práv a slobôd primerane alebo nie, je úplne otvorená. (Stíhať ho možno len za úmyselné porušenie Ústavy a vlastizradu.)
V Košiciach by kauzu zrejme prehral a v Štrasburgu vyhral.
Dosť bolo práva. Politicky podstatné je, že silné politické gesto, ktorým by sa dištancoval od celého „protiteroristického" blúznenia Fica & spol., Andrej Kiska urobiť mohol pomerne pokojne a s prehľadom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
