Vážne zdravotné problémy jedinej milovanej dcéry, či na verejnosti pretriasaný rozpad manželstva so známym hokejistom... to sú veci, ktoré si vyžadujú veľkú silu. A Andrea Belányiová je silná žena. Nielenže všetky tieto turbulencie ustála a zvládla ich s gráciou, ale predovšetkým sa nimi nedala zlomiť. Zdravotný stav dcérky Saskie je omnoho lepší, než kedysi prorokovali lekári a našla aj novú lásku - právnika Miroslava. Preto sa nemožno čudovať, že rodáčka z Košíc si pod stromček želá, aby jej šťastie vydržalo a aby boli všetci zdraví.

Čas zázrakov, kedy sa nám plnia aj tie tajné priania... aj takto sa zvyknú označovať Vianoce. Veríte ešte vôbec na zázraky?

- Áno, ja stále verím, že zázraky sa dejú. Mnohokrát sa my, ľudia, dostaneme do situácií, keď už rátame s tým najhorším, nemáme žiadnu možnosť veci zmeniť a zrazu sa to všetko akosi samo utrasie k lepšiemu.

Čo považujete za možno najväčší zázrak, aký sa vo vašom živote doposiaľ udial?

- Že sa nenaplnili tie najhoršie prognózy lekárov ohľadne dcérky Saskie. Netvrdím, že sa neboríme s rôznymi starosťami, ale našťastie je to na míle vzdialené od toho, čo nám spočiatku predpovedali lekári.

Naše vnímanie sveta sa zmení, keď sa staneme matkami. Kým sme len dcéry, často opakujeme, že určite nebudeme také ako naše mamy. Ale potom ani nevieme ako a robíme presne to isté, hovoríme presne to isté... Spozorovali ste to aj u seba? Ako sa to prejavuje u vás?

- To viem presne. (smiech) Ako malá som veľmi nemala rada, keď mi mama alebo babky utierali nejakú špinu z tváre naslinenou vreckovkou či prstom. No a nakoniec robím presne to isté. Keď nie je nič poruke, aj naslinený prst je dobrý na to, aby som utrela dcére niečo z tváričky. (smiech)

Počas Vianoc si viac ako inokedy spomíname na detstvo a na to, ako vyzerali naše sviatky. Vy ste ich prežívali v Košiciach. Ako si spomínate na Vianoce vášho detstva?

- Vianoce boli u nás vždy jedným z najkrajších období v roku. Trávili sme ich buď len v úzkom kruhu s rodičmi, alebo spolu aj so starými rodičmi. Najviac mi utkvela v pamäti tá nádherná vôňa vianočného stromčeka, koláčikov a dodnes si spomínam ešte na salónky. Tie klasické, fondánové, ktoré sme postupne odjedali zo stromčeka. Škoda, že ich už nedostať...

Aký najvzácnejší darček ste dostali a nemám na mysli sumu, ktorú zaň rodičia zaplatili, ale čo ste si vy najviac vážili a úprimne ste sa z toho tešili?