Dávne klišé, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá, ilustrovala včera slovenská vláda. Na nápad Európskej komisie vytvoriť akúsi európsku nadštátnu agentúru na stráženie vonkajších hraníc (European border and coast guard) reagovali úplne protichodne Lajčák a Kaliňák.
Minister zahraničia vec akože uvítal, ale s výhradou, že si nevie predstaviť, ako by takýto orgán zasahoval proti vôli členského štátu. To je súčasť návrhu a jeho reč sa dá takto čítať len ako diplomatické „nie" návrhu.
Ale pozor. Minister vnútra výhradu nielenže nemal, ale hneď sľúbil - bez toho, že by ho ktokoľvek požiadal - prispieť do európskej stráže rovnou stovkou policajtov.
Tak. Že aká bude slovenská pozícia, si preto musíme počkať do piatka, keď ju prednesie na summite v Bruseli Robert Fico.
Na jednej strane je fakt, že po ochrane vonkajšej hranice volajú už od leta, na strane druhej je „drobnosť", že nechať v krízovej situácii ukrajinskú hranicu na európsky policajný zbor - pokiaľ ten uzná, že Slovensko kontrolu nestíha - je prielom do suverenity takmer rovnaký ako trvalé kvóty.
V podstate je obsah ten istý (hoci dôsledky pri kvótach, samozrejme, ďalekosiahlejšie): Právo rozhodovať o tom, koho si do krajiny pustím, a koho nie. Pričom aj symbolicky vyzerajú cudzí policajti na hranici veľmi „nesuverenisticky".
Nechce sa až veriť, že by s tým Kaliňák nemal problém.
Lajčákov postoj sa zdá omnoho autentickejší aj vzhľadom na Fica, ako teda poznáme jeho vzťah k zvrchovanosti, ktorý je celkom horúci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
