Pred jedenástimi rokmi začínal ako neznámy, no odhodlaný chalanisko, čo sa z Michaloviec presťahoval do Bratislavy, aby sa stal moderátorom. Nešlo to ľahko. Ale nevzdával sa. Ani vtedy, keď sa do éteru dostal len štyrikrát do mesiaca. Ani vtedy, keď si zarábal tým, že pre nejakú firmu nosil zásielky na poštu. A ani vtedy, keď bol celkom bez práce a strechu nad hlavou mu poskytol Michal Hudák.

Teraz má 37 rokov a je jedným z našich najvychytenejších moderátorov. Ide z jedného úspešného projektu do druhého a má zástupy fanúšikov. Okrem toho má skvelú manželku Antóniu a rozkošnú dcérku Sašku. Toto je skrátka splnený sen. A nielen vianočný...

Čas splnených túžob a čas rozžiarených detských očí. To sú Vianoce. Pamätáte sa, po čom ste najviac túžili a čo ste si zo všetkého najviac priali, keď ste boli ešte chlapča?

- Chlapča chcelo veľmi autodráhu, čo kedysi stálo 500 Kčs, čo bolo plus-mínus pol výplaty. A prišlo to! Takže Ježiško počúval a zariadil (úsmev). Až neskôr som si uvedomil, že chcem hlavne to, aby sme sa všetci stretli.

Ale so želaniami ruka v ruke prichádzajú aj sklamania. Napríklad, keď sme zistili, že tie darčeky nezariaďuje ani Ježiško, ani Dedo Mráz....

- Myslím, že to bolo len chvíľu. Mali sme taký zvyk, že ten, čo otvoril darček, povedal, ďakujem Ježiško a ten, čo to "zmenežoval" s Ježiškom, odpovedal: Nemáš začo! (úsmev) Veľmi skoro som chcel aj ja sám obdarovať, tak som vymýšľal kadejaké darčeky pre rodinu. Takých 20 kúskov som "baliiiil" ale dlho a kým neprišli mladší bratranci a sesternice som pripravoval aj menovky na darčeky!

Ako vyzerali vaše Vianoce kedysi, v Snine či v Michalovciach? A na ktoré z typických jedál a zvykov ste sa vždy najviac tešili?

-Vianoce boli v Snine u babky v dome. Také tie ozajstné. Tam sme mali večeru, darčeky a išlo sa k druhej babke, kde doznievala večera a išlo sa na darčeky. A tam sme boli do polnoci, "báchli" sme kapustnicu a späť k prvej babke. Na jedlo som sa veľmi tešil! Pár dní pred Vianocami sme mali dvoch kaprov vo vani na poschodí, kde nikto nebýval. A Štedrý večer bola super klasika. Pred zotmením sme išli na cintorín, po zotmení večera. Tá začala modlitbou a potom to prišlo! Cesnak, med, oblátka. Potom bobaľky z jednej misy, fazuľová polievka, potom kapustnica, ale bez klobásky a húb, to bolo extra a potom ryba - kapor, ale bez šalátu. To bola klasika, ktorú sme opakovali pre veľký úspech aj na Silvestra.

K poriadnym sviatkom patria aj pohromy, na ktoré potom vždy spomína celá rodina. Čo patrí do vášho zlatého rodinného fondu vianočných príhod?