Sviatky sú o rodine, atmosfére a kapustnici, z ktorej suší až do Silvestra. Takto by sa dali zhrnúť Vianoce Katky Knechtovej. Keď rozpráva o otcovej dymovnici zapálenej uprostred chaty a babičke spievajúcej perverzné pesničky, okamžite je na svete prototyp východniarskych sviatkov. Trošku bláznivé, veľmi chutné, ale hlavne šťastné a veselé.

Ako budú vyzerať tie vaše tohtoročné Vianoce?

- Moje Vianoce sú každý rok veľmi podobné, ale snažím sa o to cielene. Tradične sa koná rituálna vražda kapra, pretože moja mama na ňom trvá. My ostatní jeme stále niečo iné, ale tiež to musí byť ryba. Väčšinou sa stretneme sestra, moja mama a ja tesne pred sviatkami a začneme všetko pripravovať. Štedrý deň už trávime spolu, sŕkame vínko, pozeráme rozprávky a dovárame čo treba. S priateľom ozdobujeme večer stromček, urobíme si pohodičku, púšťame si pesničky, tancujeme.

Teda žiadna práca.

- Nie, ja si chcem tie Vianoce naozaj užiť. Vždy sa snažím byť pripravená, aby som sa vyhla tomu najväčšiemu zhonu. Ten naozaj nemám rada.

Aká je vaša prvá spomienka na Vianoce?

- Pamätám si, že sme si púšťali na platni koledy a že stále bol vo vani kapor. Dedo ho zabíjal. Stále som sa s ním chodila hrať. A tiež si Vianoce z detstva spájam s tým, že som každé jedny žiarlila, že sestra má lepšie darčeky ako ja. Samozrejme to nebola pravda, ale tá decká logika mi nedala. Pamätám si jedny Vianoce, kedy boli moderné boby. Všetky deti za nimi šaleli a moja sestra tie boby dostala. Mne vtedy Ježiško priniesol parádny bicykel. Spravila som neuveriteľný cirkus, prerevala som celé Vianoce, že aká strašná krivda sa mi stala. A pritom ten bicykel bol fantastický darček.

Niekto označuje ako Vianoce celé to adventné obdobie, pre niekoho sú zas podstatné tri sviatočné dni, ako je to u vás?