Veľkou slávou a objímaním sa skončila v Paríži svetová konferencia o ochrane klímy, ktorá reprezentatívnosťou - takmer 200 členských štátov OSN - a dĺžkou 11 dní zrejme nemá na zemeguli obdobu.
Navzdory dohode, na ktorú si napokon ťapli, a reálnemu problému, ktorý adresuje, namieste je - samozrejme - skepsa. I keď, komentátor musí priznať, neveril ani v takú dohodu.
Už keď počujete záväzok, že krajiny sveta chcú udržať otepľovanie planéty do konca storočia pod 2 stupne Celzia, a súčasne vyvinú úsilie, aby to bolo iba 1,5 stupňa, tak ho musí chytiť otázka: Ako chcú dnešní politici vymáhať svoje predsavzatia od nástupcov, ktorí prídu o 10, 20, 50 rokov po nich?
Isteže, dohoda bude (???) ratifikovaná parlamentmi signatárskych krajín, čím nadobudne záväznosť. Problém je, že náklady plnenia obmedzení najmä v energetickej oblasti, ktoré teraz slávnostne prijali a ktoré sú (resp. sa zdajú dnes) obrovské, padnú na plecia tých budúcich reprezentácií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
