Napriek tomu, že klišé „rozhodne volič", používajú všetci politici, aby zakryli svoje (nekalé) povolebné úmysly, akási debata o vládnutí po marci sa predsa len rozhýbala.
Impulz udal Fico, ktorý dvakrát v tesnom časovom slede vyslovil akože alternatívu, že buď vznikne koalícia Smeru s jednou stranou, alebo „vláda zlepenca". (Čiže mnohopočetná opozičná zostava.)
Ak prekročíme mobilizačný odkaz voličom Smeru, aby prišli k urnám, lebo hrozí „zlepenec", tak Fico de facto povedal, že ak bude potrebovať partnera, jeho vyvoleným bude SNS.
Prekročiť totiž môžeme aj akože „želanie", ktoré vyplynulo z kontextu, že by vzal do partie jednu stranu, aj keby získal nadpolovičnú väčšinu poslancov.
Na také dačo, samozrejme, treba zabudnúť, pokiaľ to len nebude najtesnejších 76 mandátov (77?).
Nuž, a SNS preto, lebo Figeľ a Bugár by sa museli pomiatnuť, aby šli so Smerom do koalície sami.
Tvrdiť, že sa zblázniť nemôžu, sa úplne nedá - pozri hlasovanie Mostu-Híd tento týždeň - avšak s elementárnym pudom sebazáchovy vedia, že koalícia v pomere (poslancov) napr. 70:15 je čistá samovražda menšej strany.
Niežeby 70:30, ako by sa pomery upravili, keby Ficovi povedali, že buď spolu, alebo vôbec, nebolo stále hazardom so životom. (Pozri Smer-HZDS-SNS).
Ale ak už tak nasilu chcú byť KDH a Most vo vláde, tak šancou na prežitie aj ďalších volieb je jedine trojkoalícia.
A práve od tej sa Fico jasným akcentom na „jednu stranu" dištancoval. Preto SNS, ktorú premiér i tak jednoznačne preferuje.
A podmienkou „jednej strany", ktorú pri príčetnom rozume KDH ani Most nemôžu prijať, si vytvoril pôdu, aby nemusel nič vysvetľovať.
Druhý tón, a veľmi kontroverzný, udal Procházka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
