Visegrádska štvorka, ktorej premiéri sa stretli včera v Prahe, zažíva najturbulentnejší čas svojej existencie.
V priebehu minulého a začiatkom tohto roka vyzerala ako de facto pochovaná štruktúra, keďže ukrajinská kauza doslova odfaklila Poľsko od zvyšku spolku.
Zvlášť od Maďarska, ktoré sa fakticky postavilo na stranu Rusov (hoci sankcie akceptovalo).
Dokonalý zvrat nastal kedysi v lete, keď ukrajinskú krízu prevalcovala utečenecká a vo Varšave, Budapešti, Bratislave i Prahe objavili spoločný menovateľ - zdesenie z migrantov, presnejšie ich odlišnej náboženskej identity.
Koalícia V4, od ktorej len v poslednej chvíli hlasovania o kvótach (rada ministrov EÚ) odskočilo Poľsko, zorganizovala zrejme najtvrdšiu a najspektakulárnejšiu verejnú rebéliu proti mainstreamu v EÚ.
Tu je dôležité slovo „verejnú".
V zákulisí totiž tvrdé zrážky nie sú v EÚ vôbec zriedkavosť.
Pokleslá politická kultúra najmä v Budapešti a Bratislave, ktorá berie zahraničnopolitické kauzy prioritne či výlučne ako príležitosť na naháňanie preferencií na domácej scéne, však urobila zo sporu s Merkelovou a Bruselom, teda väčšinovým poňatím migračnej politiky, verejnú vec do tej miery, že v krajinách, kde utečenca v živote nevideli (okrem Maďarska), sa migrácia stala toptémou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
