S Martinom Harichom sme sa rozprávali len pár dní po tom, čo teroristi vraždili v parížskom hudobnom klube. Ešte pred osudnou udalosťou sa do Paríža chystal aj on. Celý tento rok cestoval v dodávke a hral na uliciach európskych miest, metropola Francúzska mala byť ďalšia do zbierky. Vystrašený svoju cestu nakoniec zrušil. Mladícka bezstarostnosť išla bokom. Okrem nešťastných udalostí sa Martin rozrozprával aj o príjemnejšiach veciach, napríklad o svojom účinkovaní v britskom X Factore, priateľke Patrícii či blížiacich sa Vianociach.
Nedávno si vniesol čerstvý vzduch do svojej kariéry účinkovaním v britskom X Factore. Presadiť sa v zahraničí je túžbou mnohých hudobníkov, ale takýto spôsob pred tebou nenapadol nikomu.
- Mal som to v pláne už dlhšie, ale čakal som, kým budem pripravený. Posledné roky sa rozhodujem viac srdcom ako rozumom a robím preto veľa vecí, o ktorých som pred tým iba premýšľal. Jedna s druhou súvisia. Začalo to púťou do Santiaga, potom som strávil pár dní v Číne. Chcel som, aby sa mi anglina stala prirodzenou a začal v nej rozmýšľať. Potom sme začali z kamarátmi muzikantmi z Prahy cestovať po Európe v dodávke a hrať na uliciach. No a raz - vo Švajčiarsku - som napísal pesničku o čokoláde, ktorú som poslal do britského X Factoru. Len tak - nahratú doma v izbe. A takto to dopadlo.
Hovorilo sa, že ťa nakoniec vylúčili, pretože si nebol amatérsky spevák. Nemrzí ťa vynaložená energia a najmä, že si mal reálnu šancu ísť ďalej.
- Neprihlasoval som sa s tým, že chcem robiť „svetovú" kariéru. Skôr naopak. Som predsa Slovák. Ale je mi sympatická britská kultúra... Severská muzika sa okolo mňa točila od perinky, nakoľko je môj otec muzikant. Chcel som sa inšpirovať, motivovať a zistiť čosi o tom „niečom", čo majú v hudbe Angličania a mňa to tak veľmi fascinuje. Úplne mi stačí pocit, že by som na to mal a že ak ma niekedy začne lákať Británia, môžem sa tam kedykoľvek vrátiť. Zmluva s vydavateľstvom a autorské práva na vysielanie (napriek tomu, že moju zmluvu mali od začiatku súťaže) bola zrejme dôvodom toho, že moje vystúpenia z TV vystrihli. Na jednej strane ma to samozrejme mrzí, pretože som tomu venoval tento rok dosť času - z toho mnoho dní strávených na Ostrovoch - na druhej - ma to veľmi nakoplo a prinieslo pár skvelých ľudí do hudobného života.
Pomohlo ti účinkovanie, vznikli reálne kontakty alebo sa plánujú spolupráce?
- Áno. Takým prvým následkom je už samotná skladba Chocolate, ktorú sme vydali iba pár dní po mojom návrate z Británie. V Čechách aj na Slovensku sa jej celkom darí, hráva sa v rádiách a boduje v hitparádach, začo samozrejme zo srdca ďakujem mojim fanúšikom. Je to fajn pocit. Čo sa týka budúcnosti, mám rozpísaných niekoľko vecí, ale keďže nechávam veci plynúť, čas ukáže, kedy vydám ďalší singel. Pomaly pracujem na albume.
Je šanca pre speváka alebo všeobecne hudobníka zo Slovenska presadiť sa v zahraničí, a teraz nerátajme okolité krajiny, ale skutočné zahraničie.
- Určite o 100 percent ťažšie ako cudzincovi na Slovensku. Asi podľa toho, čo znamená „presadiť". Mnoho muzikantov zo Slovenska sa živí hudbou v zahraničí, nepoznám ani veľa tých, ktorí by vypredávali vonku arény. A už tobôž nie vlastnými textami a melódiami. Čo je ale fakt, že najväčšia komunita slovenských muzikantov, mladých, či starých momentálne sídli za tabuľou Praha. Aj mňa už párkrát uviedli ako „českého" speváka. No a Českú republiku už v posledných rokoch dobre poznajú aj za veľkou mlákou. Má totižto povesť krajiny, ktorá robí fakt kvalitnú hudbu za veľmi „malé peniaze."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
