Najkrajšia, najfotografovanejšia a najlepšie platená. Tieto prívlastky zdobia Angelinu Jolie (40) – hollywoodsku herečku, manželku Brada Pitta a matku šiestich detí, troch vlastných a troch adoptovaných.
Do kín prichádza dráma Pri mori o manželskej kríze, v ktorej hráš ty, Brad a zároveň si film režírovala. Aké to bolo byť šéfom vlastnému manželovi?
- Pred kamerou sme si s Bradom prešli tým, čomu sa snažíme v reálnom živote vyhnúť. Najťažšie bolo režírovať naše hádky. Nebolo jednoduché byť zároveň súčasťou scény a zároveň sa na scénu pozerať zvonku. Dávať manželovi režisérske pokyny bolo zložité, ale obaja sme tento vzťah nadriadeného a podriadeného ustáli a dokonca nás to ešte viac zblížilo. Pochopila som a začala si vážiť jeho tvorivú prácu a pracovnú etiku ešte viac ako predtým.
Kríza manželstva je témou filmu a ako je to vo vašom vzťahu?
- Aj v našom skutočnom manželstve riešime problémy, ale to je po desiatich rokoch spoločného života normálne. Brad a ja máme svoje problémy, ale keby sa tie postavy čo i len vzdialene podobali na naše problémy, neboli by sme schopní natočiť tento film. Je to len film, ktorý som natočila a ktorý sa úplne opiera len o moju šialenú fantáziu. Ako umelci sme chceli niečo, čo nás trochu vytiahne z našej bezpečnej zóny. Proste byť len surovými hercami. Nie je to práve najbezpečnejší nápad, ale život je krátky.
Pred časom si podstúpila preventívnu mastektómiu a zbavila si sa tiež vaječníkov, aby si znížila riziko onkologického ochorenia. V tvojej rodine ide o genetickú predispozíciu, mama i babička zomreli pred päťdesiatymi narodeninami na rakovinu pŕs a vaječníkov. Myslíš, že sa v tomto smere zdravotná starostlivosť zlepšila?
- Želala by som si, aby aj moja mama mala takú možnosť. Nie sú to jednoduché operácie. Odstránenie vaječníkov je jednoduché, ale tie hormonálne zmeny, ktoré to spôsobuje. Obe ženy v mojej rodine, moja matka a moja babička, začali umierať po štyridsiatke. Ja mam teraz štyridsať. Nemôžem sa dočkať, keď dosiahnem päťdesiatku a budem vedieť, že som to prežila.
Aký si mala vzťah s mamou?
- Stretla sa s mojimi deťmi, pomohla mi stať sa mamou a lepšou ženou a naučila ma vyrovnať sa so smrťou. Musela som si pripomenúť, že je moja najlepšia kamarátka a že už netrpí. Som za ňu šťastná. Aj keď mi bude strašne chýbať, mám ju natoľko rada, že by som nechcela, aby ďalej trpela.
Šokovala si aj vyjadrením, že sa tešíš v tak mladom veku z menopauzy, ktorá je dôsledkom toho, že si podstúpila odstránenie vaječníkov a maternice, aby si minimalizovala rakovinu týchto orgánov...
- Každá žena je iná, keď prechádza menopauzou. Nevedela som, ako sa budem cítiť z emocionálneho hľadiska. Vedela som, že odstránenie pŕs bude väčšia operácia a viac ma to fyzicky zmení. Vaječníky viac menia hormonálnu úroveň a emócie, ale je to iné, človek sa cíti inak. A teraz si tu hormonálnu zmenu tela užívam. Vlastne sa mi veľmi páči, že som v menopauze. Nemala som žiadnu hroznú reakciu na zákroky, takže som mala veľké šťastie. Cítim sa staršia a usadenejšia. Som šťastná, že som dospela. Nechcela by som byť znovu mladá.
Vzhľadom na rôzne ochorenia, ktoré tragicky postihli tvoju rodinu, premýšľala si niekedy o smrti?
- Áno. Nikdy som si nemyslela, že budem dlho žiť. Často som premýšľala o smrti, rakovine a živote. Každý deň navyše sa počíta.
Médiá si zgustli na tvojej svadbe s Bradom vo Francúzsku, ale vraj ste už predtým boli zobratí...
- S Bradom sme sa vzali už v Kalifornii. Ako Američania sme aj tak vo Francúzsku legálnu svadbu nemohli mať. Jedného dňa som jednoducho Bradovi povedala: Stretneme sa o 16.30? Zavolala som oddávajúcemu a podpísali sme dokumenty.
Čo pre teba znamená manželstvo?
- Je jednoduché zobrať sa, ale nie je ľahké vybudovať rodinu a byť rodičmi. A možno sme na to my išli opačne, ale teraz sa rozhodne cítime ako manželia.
Vyzerá to tak, že si s Bradom našla svoje šťastie...
- Po mojom rozvode som si povedala, že sa určite dám dokopy s niekým z iného odboru – humanitárnym pracovníkom alebo tak. A potom som stretla Brada – všetko, čo som nehľadala, ale najlepšieho muža, najlepšieho otca, akého som si mohla želať.
S rodinou ste večne na cestách nielen kvôli tvojej práci, aj pre tvoju a Bradovu humanitárnu činnosť. Nie je to náročné?
- Práveže je to skôr naopak. Mám nádherný zážitok z Afriky, keď som sa ako vyslankyňa OSN stretla s prezidentom jednej krajiny, aby sme diskutovali o problematike utečencov. Spýtal sa ma, čo robím a ja som odpovedala, som herečka. Počul som, že to je poriadne ťažká práca a nie práve najrozumnejšie povolanie, ktoré by mal človek robiť, odvetil mi. Bolo to roztomilé. Varoval ma pred mojou prácou.
Si spokojná so svojím životom celebrity?
- Súčasný život mi ponúka množstvo možností, za ktoré som naozaj vďačná. Životný štýl celebrity mi však prekáža kvôli mojim deťom. Napríklad v Paríži. Je tam krásne rozsvietené Champs Elysees, všade sú krásne vianočné svetlá a kolotoče. Najradšej by ste vyskočili z auta a urobili si krásnu prechádzku. Realita je taká, že to nejde. Keď sme sa o to pokúsili, okamžite sme mali za sebou dvadsať ľudí a pre deti by to nebol príjemný zážitok
Keď už je reč o deťoch, zažili ste už s nimi moment, keď začali neposlúchať, trucovať a robiť neplechu na verejnosti?
Párkrát sme to zažili na letisku. Obyčajne to nechám tak. Ak ide len o plač, krik alebo výbuchy hnevu, netreba tomu venovať veľa pozornosti. Ale je dosť ťažké robiť to tak, pokiaľ sa okolo prizerá kopec cudzích ľudí. Myslím, že Maddox si už dobre uvedomuje, že práve letisko je miesto, kde sa stávam prísnejšou mamou a snažím sa upokojovať ich výbuchy. S Bradom sme si dohodli dokonca takú hru. Sme rozhodcovia. Brad má pre deti žlté a červené karty a ja píšťalku.
Autor: Spracovala: Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
