Kráľ všetkých kutilov podľahol rakovine deň pred Vianocami. Stalo sa to len minulý rok a správa vtedy zarmútila nielen jeho spolupracovníkov, ale aj divákov. Týždeň čo týždeň si sadali pred televízne obrazovky, aby mohli vylepšiť svoj byt, dom či záhradu. Väčší nadšenec pre domácich majstrov neexistoval, no kým presvedčil vedenie televízie, aby sa relácia vôbec začala vyrábať, ubehlo dlhých sedemnásť rokov.
Pri jednej téme vydržal štyri desaťročia, kým ostatní chceli robiť šport, politiku či šoubiznis, jeho bavila záhradka a zlepšováky.
„Hnoj mi nikdy nesmrdel,“ nechal sa počuť v jednom z rozhovorov, keď sa ho novinári pýtali, ako je možné, že namiesto vyhriateho štúdia sa radšej hrabe v zemi.
Z kutilstva spravil fenomén. Prvý nápad vytvoriť reláciu s touto témou vznikol ešte v roku 1970. Ponúkol ju televíziám, ale spomedzi ostatných sa neprebojovala ani do užšieho výberu. Receptář uzrel svetlo sveta až takmer o dve desaťročia neskôr.
„Čakal som sedemnásť rokov, kým mi reláciu schválili. Nikto iný sa týmito nápadmi nezaoberal a záujem o to stále stúpal. A potom si to vedenie televízie začalo uvedomovať, že táto problematika má predsa len niečo do seba,“ spomínal na ťažké začiatky.
Oslava ľudskej hravosti
Kým prišlo k prvým nakrúcaniam, doba sa zmenila. Množstvo tovaru sa už dalo bez problémov kúpiť a ľudia neboli odkázaní na vlastnú šikovnosť. Aj preto mnohí neverili, že sa na obrazovke udrží.
„Môj program nie je o tom, aby si ľudia sami vyrobili kosačku, je o sebarealizácii. Ide o to, že keď sa chlap večer v krčme pochváli, že vďaka jeho rukám vie kosačka aj niečo iné, ako len sekať trávu, je za frajera,“ mienil Přemek Podlaha.
Zlepšováky, ktoré posielali diváci, ho fascinovali. A manželku privádzali do zúfalstva. Miesto jej doma zaberala plnička kuracích krídeliek, superprístroj, ktorý dokázal pozemok pohnojiť, vysiať semená aj nahadzovať omietku alebo zlepšovák na natočenie mechanického budíka.
„Často sú to vtákoviny, ale sú oslavou ľudskej hravosti,“ nedal sa kutil.
Na peniaze
Přemek Podlaha bol vyštudovaným novinárom, istý čas učil aj na VŠMU. Jeho žiakmi boli napríklad Filip Renč alebo Fero Fenič. Najviac ho však tešila práca pred kamerou.
Desať stupňov ku zlatej, Tutovka, to boli relácie, ktoré zabávali národ, ale na Receptář nemala ani jedna a majster remesla to veľmi skoro vycítil.
Zo značky vyťažil, čo sa len dalo, za čo ležal najmä vedeniu televízie v žalúdku. On sám si to nepripúšťal, peniažky sa sypali, a to bolo hlavné.
„Bol to mimoriadne slušný človek, ale veľmi na peniaze. Vravieval, že si schováva aj baliaci papier z vianočných darčekov. Vraj mu to bolo ľúto vyhodiť,“ nechala sa počuť pracovníčka výstaviska, kde si moderátor často privyrábal.
Jeho túžbu byť finančne zabezpečený dokonca kamaráti označovali ako fóbiu z chudoby.
Syna vydedil
Práve peniaze boli dôvodom, prečo sa Podlaha rozhneval so synom. V čase najväčšieho úspechu Pavlovi daroval byt v Prahe, dcére sa zase ušla chalupa. Zatiaľ čo ona sa o majetok starala, jej brat byt predal s obrovskou stratou.
Dlho mu nevydržal ani luxusný hotel a dve reštaurácie, na ktorých rozbeh mu otec požičal slušný balík peňazí.
Za všetko mohli automaty, ktorým Pavol podľahol. To Přemka Podlahu nahnevalo natoľko, že ho vydedil.
„Nemám syna, teda mám, ale neviem o ňom. A možno ani nechce vedieť,“ hneval sa na svojho potomka.
Nezniesol myšlienku na to, že by syn jeho nadobudnutý majetok znova rozflákal.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
