Sú však len pokračovaním, či presnejšie završovaním totálnej anexie štátu, s ktorou Fico a spol. začali už za svojej prvej vlády.
Laššáková a Mamojka, dve mená, ktoré väčšina Smeru zrejme budúci týždeň zvolí a pošle prezidentovi, aby z nich vybral sebe milšieho (milšiu), sú, samozrejme, ako kandidáti na sudcov ÚS obaja nevhodní.
V prvom rade však ani nie preto, že sú obaja aktívni poslanci Smeru, pričom Laššáková je politicky vyprofilovaná až tak, že prstom diriguje poslanecký klub, ako má pri tom-ktorom zákone hlasovať.
Aj keď je fakt, že prechody z vrcholnej politiky na ústavné súdy nie sú nič takpovediac systémovo estetické a ani sa neprevádzajú v akejsi hromadnejšej miere, dejú sa aj v lepších demokraciách.
A keď Smer ukazuje prstom na Mazáka, Orosza, Brňáka atď., či predsedu českého ÚS Rychetského (to bol dokonca podpredseda vlády), a kričí, čo za pokrytectvo je odmietať pre politickú minulosť akurát tieto dve nominácie, nedá sa mu to zdanlivo ani zazlievať.
Ale iba zdanlivo. Mamojkov a Laššákovej problém je, že oni sú takpovediac „čistí" politici. V oblasti teórie štátu a práva, ľudských práv, atď., sú nepopísané listy, pričom ÚS by mal byť (žiaľ, na SR nie je) vrcholnou inštitúciou, kde sa spomedzi právnikov kvalifikuje len krém, ak nie najlepší z najlepších, tak aspoň autority z odboru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
