Má povolenie zabíjať. Jazdí na superýchlych športiakoch a vešajú sa na neho vražedne krásne ženy.
Reč je o nestarnúcom akčnom hrdinovi Jamesovi Bondovi. Toho posledné roky stvárňuje britský herec David Craig (47). Ten v nasledujúcom rozhovore poodhalí niečo zo svojho súkromia.
Je ťažké byť Bondom?
- Je aj nie je. Už som si zvykol. Nepríjemní sú paparazzi a všetka tá pozornosť okolo, na druhej strane mi to zviditeľnenie prinieslo aj iné roly, ku ktorým by som sa inak možno nedostal. Je to len skúsenosť a ja som do nej išiel s tým, že v najhoršom to proste nevyjde. Zatiaľ vychádza, točím ďalšie filmy.
Pred rokmi si podpísal kontrakt na dva filmy. S aktuálnym Spectre sa tvoj záväzok skončil. Vieš si predstaviť natáčanie ďalšej bondovky?
- Teraz? Radšej by som rozbil tento pohár a podrezal si žily... Momentálne je to za mnou. Skončili sme. Všetko, čo chcem, je ísť ďalej.
Ale vraj si chcel s touto rolou skončiť hneď v prvý deň natáčania...
- Snažil som sa z tohto projektu dostať hneď od prvej chvíle, čo som sa doň zamotal. Ale nenechali ma ísť. Viete, keď mi po prvý raz ponúkli úlohu Bonda, nebol som si istý, či ju vôbec chcem. Kniha bola vynikajúca, no scenár ma nepresvedčil. Ale potom som si spísal zoznam plusov a mínusov - a plusy nakoniec zvíťazili. Bola to príležitosť, aká sa neodmieta, a aj Bond mi priniesol veľa nových možností. Myslím si však, že teraz som viac v pohode, ako som bol pri mojej prvej bondovke. Bol som vtedy trochu kŕčovitý, nevedel som celkom zvládnuť slávu a reflektory. Teraz si s tým už viem poradiť lepšie.
Aj tvoje začiatky boli ťažké, povráva sa, že si s priateľkou kradol potraviny, aby ste mali čo jesť...
- Hral som návnadu a moja priateľka si strčila pod košeľu mrazenú kačku. Bolo to dosť náročné, ale ona to urobila sebaisto a predstierala, že je tehotná. Kradli sme len zo supermarketov, ktoré si to mohli dovoliť, to by som chcel povedať úplne jasne, ale dokelu, nemali sme čo jesť. Museli sme sa nejako nakŕmiť.
Tušil si, že ti táto úloha prinesie tak veľa?
- Nevzal som túto rolu pre slávu. Jednoducho som chcel byť pred kamerou a hrať. V skutočnosti som však ten typ, ktorý sa skrýva pred publicitou. Moje súkromie je pre mňa tá najdôležitejšia vec a plánujem to tak udržať aj ďalej.
Napadlo ti niekedy, že sa dostaneš v živote až takto ďaleko?
- Pochádzam z veľmi skromných pomerov, nikdy som ani len nesníval, že jedného dňa ma bude živiť herectvo. Aj teraz, hoci mám peniaze, nemíňam ich len tak, bezhlavo. Inak, viete, ktorý džob som neznášal najviac, než som sa stal hercom? Počítal som pri montážnej linke súčiastky do počítačov. To bolo také nudné, že si to ani neviete prestaviť!
Stále sa o tebe hovorí, vidieť ťa pomaly v každom časopise. Ako to ovplyvňuje tvoj život?
- Kým neexistoval internet, bolo to iné. Dnes ho má každý a neexistujú žiadne obmedzenia. Každý môže písať všade a čo chce. Nedá sa to ani kontrolovať, takže si jednoducho na to musíte zvyknúť. Lenže je to súčasť môjho života a nemal by som sa na ňu sťažovať, pretože spolu s tým prichádzajú aj pozitíva. Svoje súkromie som si strážil ešte pred všetkou tou hystériou okolo Bonda a snažím sa o to aj teraz - usilujem sa pred týmto cirkusom ochrániť najmä svoju rodinu a kamarátov.
Myslíš si, že normálny život je dovolený len tým, ktorí nie sú vôbec známi?
- Pred štyridsiatimi rokmi to bolo iné, človek mohol ísť, dať si drink v bare, opiť sa, odpadnúť, super si užiť, uvoľniť sa, čokoľvek a nikto sa to nedozvedel. Ale dnes sú kamery všade. Nemôžete žiť normálny život. Pretože verejnosť sa všetko dozvie, že ste sa opili v bare alebo sa kúpali nahí na pláži alebo čokoľvek iné.
Môžeš si vôbec zájsť do krčmy na pivo?
- Ale áno, môžem. Napríklad dnes by to nešlo, každý ma tu pozná, a ľudia by ma asi prenasledovali. Ale keď idem sám na nejaké pokojnejšie miesto a iba pár ľudí vie, kde som, tak je to v pohode. Väčšinu času trávim v New Yorku, kde majú, našťastie, ľudia na starosti dôležitejšie veci, než naháňať nejakého herca. A keď sa ich naraz začne na mňa hrnúť priveľa? Tak jednoducho utečiem.
Núti ťa niekto, aby si sa správal dôstojne?
- Vo svojom živote som urobil veľa vecí. Ale človek dnes musí uvažovať inak. Čo je smutné, ja mám totiž bary veľmi rád. Veľakrát som robil rozhovor tak, že som sedel v bare alebo v hoteli. Bolo jedenásť hodín doobeda a niekto objednal martini. Povedal som si: Naozaj? Je jedenásť! Na zdravie! Ale ja piť nebudem.
Aký najväčší nezmysel si o sebe počul?
- Vraj som bol chudobný a teraz som bohatý. Skutočnosť? Nikdy som nebol chudobný, mal som krásne detstvo. A stále sa mi darí...
Zmenili ťa peniaze?
- Nie. V živote nejde o peniaze, vlastne o ne nejde nikdy.
A o čo teda ide?
- O lásku, rodinu, priateľov, o zdravie.
Ako sa udržiavaš vo forme?
- Cvičím v posilňovni. Ale úprimne, je to jedna z vecí, ktorú na mojej práci fakt neznášam, pretože ma to ohromne nudí. Kvôli filmu Kovboji a votrelci som musel absolvovať prísny tréning, pretože kovboj by mal vyzerať dobre. Keby som sa však mohol tejto súčasti mojej práce vzdať, hneď by som to spravil. Na druhej strane, herec musí byť vo forme aj pre zranenia pri akčnejších scénach. Keby ste neboli fit, trvalo by vám dlhšie, kým by ste sa zo zranení dostali. Navyše, je to tak trochu moja povinnosť aj kvôli fanúšikom, James Bond jednoducho musí vyzerať skvele. Ľudia platia za to, že sa na mňa vo filme pozerajú, preto si myslím, že by som mal vyzerať čo najlepšie.
A čo robíš, keď práve nepracuješ?
- Pozerám futbal a ragby. Som veľký fanúšik FC Liverpool, snažím sa vidieť každý ich zápas. Keď vypnem televízor, trávim čas vonku. Prechádzam sa po Hollywood Hills a užívam si prírodu. A bavia ma aj domáce práce, pokojne natriem plot okolo domu.
Bojí sa odvážny filmový hrdina niečoho v reálnom živote?
- Samozrejme. Niekedy som hore do štvrtej ráno, keď moja rodina nie je pri mne, a ja mám strach, či sú v poriadku. Sú to najdôležitejšie, čo v živote mám.
Vynikajúco si zahral aj úlohu z Larssonovej knihy „Muži, ktorí nenávidia ženy". Čítal si tú knihu predtým?
- Poznal som prvú časť, a to tak, že som si ju od niekoho požičal na dovolenke a už ju nevrátil. Rolu vo filme som ale nezobral automaticky - sám fakt, že ide o bestseller pre mňa nebol argument. A v tom čase už jedna adaptácia Milénia existovala a tiež som vedel, že ak pôjde o veľkú hollywoodsku produkciu, hrozia zásady do obsahu. Chcel som preto najskôr vidieť scenár.
To rozhodlo?
- Bol som nadšený. Scenárista prepísal knihu fantasticky, nechápem, ako dostal 500 strán do 150 bez toho, aby sa to podpísalo na výslednom dojme, ale dokázal to. Keď potom na loď pristúpil režisér David Fincher, nebolo o čom premýšľať. Mal som ale zúfalo málo času na prípravu.
Na rolu novinára? Ako taká príprava vyzerá?
- No predovšetkým som musel pribrať.
Predpokladám, že ti nasadili proteínovú diétu alebo niečo také...
- Na to práveže nebol čas. Jediné, čo som stihol, bolo vyjesť všetku čokoládu z hotelovej chladničky. A mal som za úlohu jesť a piť, čo mi hrdlo ráčiť - to som si úplne užil. Režisér mi dokonca na izbu posielal sladkosti a fľašu červeného vína.
A potom že je herecký život náročný...
- Ale pre mňa je všetka tá starostlivosť o moju telesnú schránku nočnou morou. Vážne. Predstavte si, že od vás neustále niekto chce, aby ste chudli, priberali, to nie je nič príjemné. Zvlášť, ak je to narýchlo. Po natáčaní som musel zase rýchlo chudnúť, 16 týždňov som nerobil nič iné, len som všetky tie zložito nabrané kilá zhadzoval. Ale nebudem sa sťažovať. K hereckej profesii to patrí.
Ako sa ti vlastne pozerá na seba samého?
- Nepoznám herca, ktorý by sa rád sledoval. Chýba odstup, vnímate to omnoho kritickejšie.
Autor: Spracovala Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
