Takzvaná Gorila číslo 2, ktorú zavesil akýsi dobrodinec na internet, je skutočne - bez štipky irónie - obrovský škandál. Akurát nie v zmysle, v akom si azda predstavoval dotyčný, ktorý si dal - zbytočnú a hlúpu - námahu s prepisovaním spoločenskej konverzácie bývalého siskára Arpáša.
Na motiváciu, že podľa vzoru Gorila I chcel „zverejniteľ" ovplyvniť výsledok volieb, by sme však mali zabudnúť.
Z obsahu, v ktorom defiluje podstatne menej priamych korupčných a zlodejských indícií ako v No. 1, nie je ani jasné, ktorú politickú stranu či politika by mal materiál poškodiť.
V prípade, že sa nemýli znalecký konsenzus, ktorý hovorí, že Arpáš sa nahrával na diktafón sám, tak minimálne jeho priama reč - aj keby bol prepis korektný - je nepoužiteľná ako autentické svedectvo o čomkoľvek, keďže rozprával s vedomím, že sa nahráva.
To je zásadný rozdiel oproti Gorile I, kde účastníci sedení o odpočúvaní netušili.
Na celej kauze je takto ďaleko najvýpovednejší obraz, ktorý Arpáš a jeho partneri maľujú ako o sebe, tak aj o tomto štáte a jeho bezpečnostných zložkách.
Kto by doteraz netušil, že o čo menej sa SIS (a vojenské služby tiež) venujú svojmu poslaniu, o to viac kšeftujú s informáciami aj vplyvom, teraz to má takpovediac „od zdroja" aj s prílohou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
