Hoci je tento seriál považovaný za ukážkové dielo komunistickej propagandy, s jeho hlavným predstaviteľom to až také jasné nebolo. Jaroslav Moučka bol kedysi zanietený komunista, no po príchode ruských tankov zo strany odišiel. A s bratom, ktorý sa upísal ŠTB, celé roky neprehovoril.
Príjemný chlapík s mužnou postavou, takto zostal v spomienkach herec, ktorý by bol mal 9. novembra 92 rokov. Avšak od roku 2009 je už v hereckom nebi.
Smrť bola pre neho vykúpením a priam sa jej nevedel dočkať. Dlho ho totiž trápili choroby, pred smrťou aj Alzheimer a nepamätal sa, že má na konte asi 120 divadelných, filmových či seriálových úloh.
„A keď si spomeniem, nechcem sa na seba v televízii vôbec pozerať. Prečo? Už dávno som niekto iný,“ povedal v jednom zo svojich posledných rozhovorov pre český Blesk.
Strojníkom s hereckým talentom
Ako to teda bolo s komunistickou kariérou Jaroslava Moučku? Bol zanietený straník? Pochádzal z chudobných pomerov a to v ňom vyformovalo politický názor. Vyučil sa vo viacerých remeslách - najskôr za kachliara, potom za pekára a napokon za kníhkupca. Pracoval však aj ako strojný zámočník a sústružník a tieto remeslá vykonával aj počas druhej svetovej vojny.
Už vo vojnových časoch sa však zaujímal o divadlo a stačil jediný záskok za chorého herca na to, aby múzam celkom prepadol. Stal sa členom jihlavského ochotníckeho spolku a o jeho kariére bolo rozhodnuté.
Do KSČ vstúpil ako mladý, nadšený a nekritický chlapec. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa však zapálil pre reformné zmeny, ktoré v roku 1968 zničila okupácia vojskami Varšavskej zmluvy a on prišiel o všetky ilúzie. Zo strany vystúpil a na protest si zahral vo filme Dlhé dopoludnie a strihol si rolu aj v snímke Ucho s Jiřinou Bohdalovou a Radkom Brzobohatým.
Obe snímky šli hneď do trezoru a Moučka sa presvedčil, že komunisti niečo také neodpúšťali a zradu mu dali pocítiť. Počas normalizácie mu ukázali, že keď nebude poslušný, nebude hrať vo filmoch a seriáloch, ktoré by sa mu páčili.
Napokon teda pristúpil na ich hru a keď dostal novú pozvánku, aby sa vrátil do strany, urobil tak čisto kvôli tomu, aby mohol opäť naplno hrať.
Aj kvôli tomu si zahral hlavnú rolu v seriáli z dielne Jaroslava Dietla Okres na severe. Jeho tajomník okresného výrobu KSČ Pláteník však bol hlboko ľudský a odvážny a Moučka sa s rolou do istej miery zžil a uveril jej.
Po Nežnej revolúcii však dokázal z Pláteníkovho tieňa šikovne vystúpiť a až do konca 90. rokov zostal herecky aktívny a jedna z posledných úloh bol dedo v seriáli Život na zámku.
Brat mučil politických väzňov
Celé roky ho však trápili problémy s bratom. Milan Moučka bol totiž eštebák toho najhrubšieho zrna. Patril k najkrutejším tajným policajtom v republike a podieľal sa na mnohých zločinoch. Bol náčelník vyšetrovacej skupiny, ktorá v ruzyňskej väznici páchala na politických väzňoch strašné krutosti. Odporcov komunistického režimu nechal mučiť a pracoval aj na vykonštruovanom procese a týraní známej političky Milady Horákovej.
Keď sa o týchto zverstvách dozvedel Jaroslav, veľmi ho to zasiahlo.
„Mal som brata strašne rád. Ale keď som sa dozvedel čo robí.... Prestal som s ním hovoriť. Bolo to ťažké životné rozhodnutie, odvrhnúť brata, ktorého som mal rád. Celé roky, keď bol hore, sa o nás nezaujímal,“ zveril sa s rodinným tajomstvom v jednom rozhovore po Nežnej revolúcii.
Odišiel pred Vianocami
Posledné roky pred smrťou žil Jaroslav Moučka v opatrovateľskom ústave, pretože manželka, s ktorou prežili 60 rokov a ich jediný syn Jaroslav sa už o neho nevládali starať. Zomrel dva dni pred Vianocami 2009.
„Povedali, že mal otravu krvi, ktorú spôsobil zápal močového mechúra. Ja tomu však veľmi neverím. Myslím si, že to bola hlavne dysfunkcia mozgu,“ skonštatovala pani Moučková.
A keďže si herec neprial pohreb ani oficiálne rozlúčky v Divadle na Vinohradoch, kde odohral 40 rokov, jeho popol rozptýlili na lúke na Malvazinkách, kde sú pochovaní aj rodičia.
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
