A mnohí z nich mohli zabodovať aj v zahraničí. Ich kariéra sa celkom slušne rozbiehala aj na Západ, avšak nových „Belmondov“ sme z nich napokon nemali, pretože im komunisti poriadne pristrihli krídla. Preto vždy veľmi dobre vedeli oceniť slobodu, ktorú priniesla Nežná revolúcia.
Karol Čálik
V počiatkoch svojej kariéry sa obľúbený herec venoval aj spevohre, keďže okrem hereckého talentu mal aj veľmi dobrý hlas. A mimoriadne ho bavili aj muzikály, ktoré v šesťdesiatych rokoch prenikali aj k nám. Vo West Side Story, Helo Dolly, Grékovi Zorbovi... a mnohých iných sa mohol naplno realizovať.
Avšak s nástupom normalizácie komunisti urobili so západnými muzikálmi radikálny koniec, čo Karola Čálika a jeho kamaráta Ivana Krajíčka veľmi nahnevalo. A ešte väčšie sklamanie prišlo, keď sa dozvedeli, že mohli hrať aj na Západe.
„Riaditeľ budapeštianskej operety László Slovák chcel Ivana a mňa ponúknuť viedenskému Theater an der Wien. No nedovolili nám to. Na vlastné oči som videl list, kde bolo napísané, že už patrím slovenskej kultúre - bolo to po filme Pacho, hybský zbojník - a nemôžem sa ísť ponížiť na Západ. Takto to bolo otočené proti mne. S manželkou a deťmi som síce mohol utiecť, no pred očami som mal stále obrazy z prechádzok na Devínsky hrad, kde sme videli, ako si ľudia z rakúskej strany na našu kričia odkazy a plačú. Vtedy som si povedal, že toto nechcem za žiadnych okolností zažiť,“ porozprával v jednom z rozhovorov.
Ivan Palúch
Adam Šangala či princ Bajaja, to je len zlomok z postáv, ktoré stvárnil legendárny herec, s ktorým sme sa v júli tohto roka navždy rozlúčili. On však mal našliapnuté na oveľa väčší záber a istú dobu prichádzal do kontaktu so skutočne zvučnými menami.
V roku 1969 sa objavil v juhoslovanskom filme Čoskoro bude koniec sveta, krátko nato v nemeckom Michael Kohlhaas. Obe snímky súťažili o hlavnú cenu festivalu v Cannes a prvá bola nominovaná aj na Oscara. Práve pri tomto nakrúcaní sa spriatelil s hviezdnou Annie Girardotovou, ktorú volal Anička.
Počas návštevy Francúzska sa zase skamarátil aj s Omarom Sharifom. V roku 1970 ešte stihol uviesť rozprávku Princ Bajaja na festivale v Benátkach a potom prišla normalizácia. A keďže Palúch otvorene kritizoval augustový vstup spojeneckých vojsk a „provokatívne“ opisoval zážitky zo Západu, prišiel trest.
Nielenže musel zabudnúť na cestovanie do zahraničia, ale komunisti mu zakázali hrať v divadlách v celej ČSSR a aj vo filme.
Václav Vorlíček
Režisér, vďaka ktorému máme čarovné rozprávkové príbehy, mohol byť aj jedným z hollywoodskych tvorcov. Keby ho v rozlete nepribrzdil komunistický režim.
Paródia Kdo chce zabít Jessii, ktorú stvoril so scenáristom Milošom Macourkom, totiž bodovala nielen v Československu, ale aj v zahraničí.
Američanom sa film tak páčil, že sa rozhodli natočiť farebnú verziu, a tak Vorlíček s Macourkom strávili skoro tri mesiace v New Yorku, kde chystali všetko potrebné.
Zrazu však prišiel august 1968, s ním sovietske tanky a celej americkej kariére bol koniec.
Emil Horváth
V roku 1968 končil VŠMU a otvárali sa mu naozaj široké možnosti.
„Chodili sme v tom čase dosť veľa po svete. Ako študenti sme navštevovali filmové festivaly v Taliansku či Francúzsku. V tom roku som mal ísť aj na festival do Ameriky a s režisérom Karlom Zemanom sme sa chystali na nakrúcanie filmu Na kometě do Francúzska. Veľmi som sa tešil. Lenže k tomu už nedošlo kvôli vpádu Rusov. Zrazu sa to všetko odstrihlo, prišli sem tanky a strieľalo sa tu,“ zhrnul Emil Horváth.
Fotky: archív FDB, TV Markíza
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
