Kto neskúsil, možno ho to ešte len čaká. Kto preplával životom bez tejto skúsenosti, mal jednoducho šťastie.
„Rozvod je horší ako vražda,“ povedala mi pred pár dňami skúsená právnička, ktorá už videla, počula a zažila v súdnej sieni i mimo nej všeličo. Súhlasím, ale neriešim...
Až do chvíle, kým mi nezavolá kamoška. Dlho sme sa nepočuli, delia nás stovky kilometrov, myslíme na seba, ale nie sme v intenzívnom kontakte, zavolá, len keď chce raz v roku prísť „domov“ a už nemá ku komu, „prenajímam“ jej svoj gauč v obývačke, alebo keď potrebuje radu, lebo nevie, ako ďalej.
Vždy ju rada počujem a keď viem, poradím. Mám pred ňou niekoľko rokov náskok a už dávno nenosím ružové okuliare. Je totiž jedna z nás, už zopár mesiacov, rozvedená zo záväzkami.
Na romantických filmoch nefičí, naivná nie je, ale toto nečakala. Chcela sa len zbaviť neznesiteľného chlapa a fungovať ďalej. Nedarí sa.
Vyzeralo to ideálne, skoro tak, ako celé ich 15–ročné manželstvo. „Sme dospelí a rozumní, dohodneme sa, nebudeme si robiť prieky,“ tešila sa minulé leto.
Super, hovorila som si ja. Dobre sa rozviesť je totiž podľa mňa oveľa vzácnejšie ako dobre sa vydať a keď sa to podarí, je to výhra.
Podmienená prehrou, ale predsa. Kristína dnes nevie, ako ďalej. Kedysi sa s ex dohodli na striedavke, deti sú týždeň u nej, týždeň u neho, alimenty neplatí nikto, spočiatku sa to zdalo ako priechodný nápad. Ale...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
