Hoci vyrastal v divadle, pôvodne jeho ambície k tomuto kumštu vôbec nesmerovali. Bol až príliš submisívny na to, aby vyšiel na javisko a prejavil sa. No napokon to osud zariadil inak. A dnes je Emil Horváth výraznou osobnosťou slovenského herectva. Má na konte veľké množstvo divadelných, televíznych, filmových či seriálových úloh, avšak najčerstvejšia rola – rola sedemdesiatnika – mu ešte príliš nevonia. Životné jubileum, ktoré oslávil vo štvrtok, si zatiaľ nepripúšťa.
Keď sme mu pripomenuli okrúhle narodeniny, len sa pousmial a skonštatoval, že si myslí, že hovoríme o niekom celkom inom.
„Vek je otázka pocitu. A ja som zaskočený tým, že život je dosť krátky, s čím človek nepočíta. Pamätám si, keď mala v Martine pohreb pani herečka Meličková, môj syn bol ešte maličký, v kočiariku. Odprevadil som ju až na martinský cintorín. Mala nejakých 74 rokov, keď zomrela a mne sa to zdalo, že je to tak ďaleko, že sa ma to vôbec netýka.... Ale mám taký dojem, že nejako nemá zmysel sa tým zaoberať, pretože pekná staroba je len v reklame na vitamíny. Ja sa tak necítim a pokiaľ človek vládze a funguje, tak to nejako ide. Jediné je, že musíte mať nejakú kondíciu a musí vám fungovať hlava, lebo v herectve sa dá kadečo oklamať, ale myslenie neoklamete,“ skonštatoval oslávenec na margo svojho významného sviatku.
V kondícii sa Emil Horváth udržiava naozaj usilovne. Jeho kalendár je neustále plný termínov a povinností, nakrúca nielen Búrlivé víno, ale aj české seriály v Prahe a okrem toho má množstvo divadelných predstavení, v ktorých nielen hrá, ale ich aj režíruje.
Aby všetko stíhal, vstáva ráno okolo piatej a priebežne sa denne učí strašne veľa vecí. No takto mu to vyhovuje a takto je spokojný.
Hanblivý a tichý
Pôvodne sa však herectvu neplánoval venovať. Hoci sa narodil v Nitre, krátko na to sa rodina presťahovala do Martina, pretože jeho otec patril k zakladateľom tamojšieho divadla.
Svojho syna však od hereckého chlebíka odhováral, no pritom vraj tajne dúfal, že si vyberie toto povolanie.
Emil mladší však navonok nemal žiadne predpoklady stať sa hercom. Aspoň ich neprejavoval.
„V mladosti som bol dosť submisívny a absolútne som sa verejne neprejavoval, asi aj preto, lebo na mňa, ako na hercovo dieťa, tlačili, aby som sa prejavoval,“ vysvetlil.
Veľmi ho však lákala filmová réžia a koketoval dokonca aj s profesiou lekára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
