Úloha zamilovaného mladíka v Titanicu ho urobila nesmrteľným. Od tých časov patrí Leonardo DiCaprio (40) medzi hereckú špičku. Doteraz totiž nenašiel ženu, s ktorou by dokázal žiť pod jednou strechou aj 20 rokov. Radšej sa sústredí na filmové úlohy.
Vraj máš najnovšiu úlohou vo filme Zmŕtvychstanie našliapnuté na Oscara. Bola táto úloha náročná?
- Nikdy v živote som nič také ťažké nezažil. Musel som prechádzať naboso ľadovou riekou, spať prikrytý mŕtvymi zvieratami alebo jesť bizónie obličky. Také čosi v živote nezvyknem. Takže to, čo na mojej tvári vo filme uvidíte, je autentická reakcia.
Spomínaš si na Leomániu, ktorá sa strhla po Titanicu?
- Boli to skvelé časy, bol som mladý, len tak som sa potĺkal s priateľmi a mohol som si robiť absolútne čokoľvek som chcel. Boli to bezstarostné roky, kiežby som sa mohol vrátiť späť.
Herectvo pre teba bolo od detstva jasnou voľbou?
- Naozaj si nepamätám. Spomínam si, že som rád napodobňoval matkiných priateľov. Robil som malé predstavenia, počas ktorých som ich napodobňoval, robil si z nich srandu a rozosmieval tým mojich prarodičov.
Vyzerá to, že si bol pekné číslo...
- Som energický typ človeka. Vyzerá to, že som pokojnejší, ale mali ste ma vidieť, keď som bol mladší. Páni! Zniesť moju prítomnosť muselo byť pre ľudí okolo mňa veľmi ťažké a to hlavne predtým, než som sa stal tínedžerom. Neviem, ako sa s tým moja mama dokázala vyrovnať. Len som stále behal a robil rôzne veci. Teraz som oveľa pokojnejší, ale stále mám veľa energie.
Aký poznatok si si zobral z výchovy od svojej mamy?
- Naučila ma, čo je v živote najdôležitejšie. Rozhodne to nie sú peniaze ani sláva, ale rodina a vaši blízki. Bez nich ste len stratená duša.
Aké výzvy hľadáš od jedného natáčania filmu k druhému?
- To naozaj záleží na úlohe. V tomto priemysle je to o veľkom hľadaní dobrého materiálu. Kedykoľvek sa objaví nový materiál, všetci po ňom skočia a začne boj o kus dobrého materiálu. To je dôvod, prečo trvá roky, než sa niektoré filmy natočia, než sa film objaví na plátne. Ak sú diery v štruktúre príbehu, film nie je presvedčivý, príbeh nie je dojímavý, ukáže sa to na plátne a z filmu sa stane prepadák.
Akú veľkú časť svojho života venuješ natáčaniu filmov a premýšľaniu o nich?
- Veľkú, to je isté. Nemôžem povedať, že to nie je to hlavné, čomu sa práve teraz venujem. Pozrite, pravda je, že som vždy chcel byť hercom, bol to vždy môj sen a teraz je čas, keď si môžem naozaj vyberať, v čom chcem hrať.
Čím je pre teba film?
- Myslím si, že kinematografia je najväčšia umelecká forma. Žiadna kresba ani socha ma nedokáže prinútiť, aby som sa na ne dokázal pozerať dve hodiny, alebo aby mi dali podobné pocity ako film. Viaže sa k tomu výrok, ktorý vo mne bude navždy: "Bolesť je dočasná, film je navždy." Znamená to, že nech čímkoľvek prechádzate v osobnom živote, musíte to premeniť na to, čo robíte.
Väčšinou hráš náročné úlohy, nebolo by super zahrať si v romantickej komédii?
- Nemám vôbec nič proti natáčaniu romantických komédií, ale ja si nikdy nebudem vyberať filmy podľa toho, čo je to za žáner, alebo preto, aby som hral v odlišnom type filmu. Myslím, že to by bola obrovská chyba. Vždy si prečítam scenár a potom si poviem: Vau, toto ma chytilo za srdce, chcem byť súčasťou tohto filmu. Nikdy neuvažujem nad tým, či bude film populárny, alebo čo som predtým natáčal. Tieto všetky veci odnesie čas, ale film sa natočí a je buď dobrý, alebo nie je. Je to jediný spôsob, ako si filmy vyberám, inak s nimi nechcem mať nič spoločné.
Rozhodne ťa často nevídame, ako si užívaš luxusné autá, domy či dovolenky. Čo robíš s tými peniazmi?
- Radšej sa venujem charite. Peniaze, ktoré som zarobil, mi umožnili venovať sa projektom, o ktoré mám záujem a najmä pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. To druhé je bez pochýb najlepšou vecou na bohatstve. Je pre mňa dôležité udržať si súkromie a žiť normálny život mimo svetiel reflektorov. Je pre mňa dôležité byť v spojení s reálnym svetom. Pomáha mi to ako hercovi, takže žijem v podstate tak, ako predtým. Nevlastním lode ani súkromné lietadlo a som rád, že mám peniaze, s ktorými môžem robiť niečo produktívne.
Zo zarobených peňazí vraj dotuješ projekty na ochranu prírody. Skús túto svoju činnosť bližšie popísať...
- Ničenie našej planéty pokračuje rýchlosťou, ktorú si nemôžeme dovoliť ignorovať. Sme zodpovední za inováciu budúcnosti, v ktorej obývateľnosť našej planéty nebude na účet tých, ktorí ju obývajú. Som hrdý na to, že podporujem spomenuté organizácie, ktoré pracujú na riešení najväčšieho problému ľudstva
Nikdy si neprepadol drogám?
- Nie, nikdy. Videl som to doslova každý deň, keď som mal tri roky. V losangeleskej štvrti, v ktorej som vyrastal, bola prostitúcia, drogy a násilie pouličných gangov na dennom poriadku. Hollywood je miesto mnohých extrémov. Na jednej strane filmový svet a na druhej strane drogy, prostitúcia a násilie. Nebolo príjemné vidieť, koľko mladých ľudí skončilo na drogách, zároveň som aspoň mal odstrašujúce prípady.
Dokážeš si zladiť osobný život s tým pracovným?
- Je to veľmi ťažké. Keď som šesť mesiacov na pľaci či niekde v Maroku alebo inde, pre vzťah to nie je veľmi dobré. Napriek tomu si pracovné úspechy nesmierne cením, pretože prebojovať sa na vrchol bolo zložité. Nemal som dostatočne pekné oblečenie, alebo možno moje vlasy nevyzerali dobre. Takže musíte pochopiť, že môcť urobiť ten prvý krok bolo pre mňa ako vyhrať lotériu. Vždy som mal pocit, že som dostal túto príležitosť a mám obrovské šťastie, takže ak neurobím všetko, čo je v mojich silách - ak nebudem pracovať ako blázon a nebudem tým žiť - tak som premárnil túto neuveriteľne cennú šancu. To ma vždy hnalo vpred.
Zrejme celý svet netrpezlivo čaká, že sa oženíš. Prekvapíš nás alebo nie?
- Zatiaľ sa mi ženiť nechce, najskôr preto, že som ešte nestretol tú pravú. Hádam by som to riskol, keby som s nejakou vydržal pod jednou strechou tak desať alebo dvadsať rokov a budem vedieť, že inú nechcem.
Existuje niečo, čoho sa bojíš?
- Povedal by som, že ignoranstvo.
Čo tak pavúky. Alebo strach z lietania?
- Pavúkov sa nebojím Nemám rád ihly. To naozaj neznášam, takže keď som natáčal šesť mesiacov v nemocnici, bol to pre mňa očistec.
Autor: Spracovala Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
